19.december 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Sloboda človeka je dôvernosťou, ktorú Boh chráni tým, že sa svetu predstavuje v znameniach. Boh sprítomnený v znameniach sa nám nevnucuje.”


~LUIGI GIUSSANI~

20.06.2003 - Miron
čítanosť1096 reakcie0
(Share 351 0)


Téma: Podobenstvo o horčičnom zrnku / Mk 4, 30-34

Myšlienky... 72/2001

AI       Večné pravdy sú veľmi hlboké. Preto nám mnohé z nich Ježiš Kristus vykreslil v podobenstvách. Ide v ústrety nášmu duchu i mysleniu, len aby nám pomohol prijať pravdy o Bohu a človeku, o svete i večnosti.
KE       V dnešnom evanjeliu, v podobenstvo o horčičnom zrnku, nám rozpráva o Božom kráľovstve.
DI       Začiatok života, vyučovanie a nakoniec umučenie Ježiša Krista nevzbudilo v súdobej spoločnosti priveľké vzrušenie. Kto z mocných tej doby sa zaujímal o chudobného učiteľa z tak zapadlej krajiny ako Izrael. Oči všetkých sa vtedy upierali k Rímu, ktorý bol centrom všetkých veľkých duchov tej doby. V porovnaní s nimi Ježišovo učenie sa skutočne podobalo nepatrnému horčičnému zrnku. Ale od skromných začiatkov Ježiš rástol ako „strom“, ku ktorému prilietajú vtáci a hniezdia v jeho korune. Dnes je na svete obrovský počet ľudí, ktorí nachádzajú u Krista, v spoločenstve veriacich, ktorí tvoria jeho mystické telo, pokoj srdca a zmysel svojho života.
      V evanjelium máme ešte jedno podobenstvo, ktoré dokresľuje toto dnešné. Božie kráľovstvo Ježiš Kristus prirovnáva ku kvasu, ktorý všetko prekvasí. Kvas je tak spojený s cestom, že ho nemožno v ceste rozlíšiť. Tak isto Kristus, hoci často nepoznaný, pôsobí vo vnútri celej ľudskej rodiny.
PAR       Obe podobenstvá popisujú tiež život každého jedného z nás. Je v nás viera ako aj nevera. Ale i úplne malá viera, tak malá ako horčičné zrnko môže „prenášať vrchy“. I skromná modlitba, skutok odpustenia a zmierenia, troška času venovaného tým, ktorí to potrebujú, to všetko sú horčičné zrnká, z ktorých raz vyrastú stromy, je to kvas, ktorý nepozorovane, ale celkom isto premení náš život i život ľudí okolo nás.
MY       V Skutkoch apoštolov (9, 36-43) sa hovorí o žene menom Tabita. Bývala v meste Joppe, dnešnom Jaffe. Pri jej smrti bol práve nablízku sv. apoštol Peter. Zavolali ho. Petrovi sa až dych zastavil, keď vstúpil do izby, v ktorej zomrela. Myslel si: „Určite tá stará panna leží na svojom smrteľnom lôžku úplne opustená.“ Ale izba bola plná ľudí.
      Bola tam vdova, ktorá hovorí: „Túto sukňu mi ušila Tabita.“ Slepec dosvedčuje: „Bol som taký opustený. Ale každé nedeľné popoludnie prichádzala Tabita a hodinu mi predčítavala. Bola to jediná svetlá hodinka môjho života.“ Boli tam aj malé deti a tie zvestovali: „Nikto sa o nás nestaral. Ale potom prišla Tabita a ujala sa nás.“
      Tabita svojou láskou dovolila zrnku Božieho kráľovstva, aby v nej vyklíčilo a vyrástlo. Bola kvasom, ktorý prekvasil jej okolie. Azda preto sa jej dostalo veľkej milosti. Apoštol Peter sa nad ňou modlí a mŕtva Tabita znovu ožíva. (Podľa: W. Busch, Ježiš náš osud, s. 93)
ADE       Využime teda aj my každú maličkosť na to, aby sa k nám Božie kráľovstvo čo najviac priblížilo. I ten najmenší skutok lásky, odpustenia, služby – to všetko sa môže stať začiatkom rastu Božieho kráľovstva medzi nami.
10.02.2010 | Čítanosť(2743)
Téma: Mk 4, 1
12.06.2003 | Čítanosť(2492)
Mk 4, 24-34
12.06.2003 | Čítanosť(2334)
Mk 4, 1-23
12.06.2003 | Čítanosť(2146)
Mk 4, 35-41


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet