20.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Modlitba je odpoveď. A prvú otázku kladie Boh. Ak by on neopustil svoju izoláciu, nikto by nás nemohol oslobodiť od tej našej. Ak by nás nepovolal z priepasti bytia, nikomu by nenapadlo odpovedať. Áno, na milovanie sú potrební dvaja.”

~CARLO CARRETTO~

17.09.2003 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť2175 reakcie0
(Share 318 0)


Téma: Hľadajme a objavujme Božie milosrdenstvo / Lk 7, 36-8.3

Homília

      Muž, ktorému sa podarilo zanechať alkohol, napísal toto vyznanie:
      „Občas si prajem, aby každý človek sa stal aspoň na krátku chvíľu alkoholikom, aby mohol neskôr zvíťaziť nad zlozvykom tak, ako sa to mne podarilo. Môžem dosvedčiť, čo to znamená byť na samom dne a neskôr sa z toho dna dostať a prežiť zázračnú premenu oslobodenia sa zo zvyku. Nikto, kto to neprežil, nedokáže porozumieť, ako veľmi to zmení človeka. Predtým som bol pyšný. Teraz som veľmi pokorný, lebo viem, aký som biedny a slabý. Predtým som bol egoista. Teraz sa snažím iných mať rád, lebo viem, ako vyzerá život bez lásky. Predtým som súdil ľudí a ťažko mi bolo odpustiť. Teraz sa snažím rozumieť im a odpúšťať, lebo viem, ako ľahko je padnúť.“
      Hlboké a poučné je vyznanie bývalého alkoholika k pochopeniu evanjelia.
      Ježiš žene, hriešnici, v dome farizeja Šimona, keď mu svojimi slzami umyla nohy a utrela ich vlastnými vlasmi, a natrela voňavým olejom, povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené“ (Lk 7,48).
      Ježišov vzťah k farizejovi Šimonovi musel byť priateľský. Hriešnica bola buď sama hriešna, nazývame ju “verejná hriešnica“, ale nemusela to byť ešte žena, ktorá sa prehrešila proti čistote. Možno jej manžel bol známy hriešnik a jeho hriech sa vzťahoval aj na jeho ženu. Žena pre hriešnosť pravdepodobne veľmi trpela. Svojím správaním vyvolala viac reakcií. Ježiš jej vidí aj do vnútra, čo nemôže vidieť hostiteľ Ježiša, farizej Šimon. Preto Ježiš na vnútornú myšlienku hostiteľa si počína majstrovsky. Prirovnaním.
      Boh v rabínskej literatúre je často predstavený ako obchodník. Podobenstvo je o vzťahu Boha a hriešnika – dlžníka. Dlžoba päťsto a päťdesiat denárov je rozdiel. Je samozrejmé, že ten, komu je viac odpustené, že ten bude sa viac tešiť. Žena z podobenstva vychádza lepšie ako farizej Šimon, ktorý sa na Ježišovi pohorší. Ona prejavila Ježišovi lásku a domáci Šimon sa uspokojil len s vonkajším správaním. Nebolo mu odpustené, pretože nič neľutoval. Podstatné je, že Ježiš je na strane ženy a poukazuje, že láska medzi Bohom a človekom môže vyrásť aj z iných koreňov, než je pocit spravodlivosti, ako si myslel Ježišov hostiteľ. Prichádza na Ježišove slová: „Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva“ (Mt 21,31). Ježiš nezastáva hriešnosť ženy, ale poukazuje na potrebu pokánia, vyznania hriechov a na veľkosť Božieho milosrdenstva. Šimonovi Ježiš vysvetlil, že sa nevypláca pohŕdať hriešnikmi a seba považovať za spravodlivého. Žena si uvedomila potrebu odpustenia, preto prišla za Ježišom, ktorý jej odpustenie mohol dať. Jej živá viera vyvolala slová Pána Ježiša: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji“ (Lk 7,50).
      Nič tak nezatvára človeka pred Bohom, ako pocit sebestačnosti. A podivnou vecou je, že čím je lepší človek, tým živšie si uvedomuje svoju hriešnosť. Správanie ženy nebolo vypočítavé, ale uvedomovala si svoju nehodnosť pred Bohom. Farizej Ježiša prijal navonok ako priateľa, ale vo vnútri bol vypočítavý.
      Ľudia našej doby sa cítia bez hriechu. Hriechom našej doby je strata citlivosti na hriech. Francois Mauriac povedal: „V minulosti neboli ľudia menej hriešni ako dnes, ale uznávali, že sú hriešni... Dnes ľudia blúdia, a nevedia, že blúdia.“
      Papini o tejto udalosti v Živote Krista píše:
      „Príklad dvoch dlžníkov ukazuje, že zmysel Ježišových slov je tento: Žena veľa hrešila a tým, že sa obrátila, bolo jej veľa odpustené. Veľmi miluje Toho, kto ju obrátil, kto ju spasil, kto jej odpustil. Olej, slzy a bozky sú výrazom jej veľkej lásky. Ak by sa hriešnica v ten večer, prv ako vstúpila do domu, nebola stala inou, a nebola by premenená silou odpustenia, neboli by stačili voňavky z celej Indie a Egypta, ani všetky bozky jej úst, všetky slzy jej očí, aby dosiahla od Ježiša odpustenie. Odpustenie nie je odmenou za tie skutky hlbokej úcty, ale tie skutky sú poďakovaním za prijaté odpustenie a sú veľké, lebo veľké bolo odpustenie a muselo byť veľké pre veľký hriech...“ (Tatran Bratislava, 1969, s. 201).
       Keď tejto žene nazývanej ľahkou Ježiš odpustil, stala sa skutočne ľahkou, nezaťaženou hriechmi.
      Slová evanjelia musíme brať vážne. Často si ľudia myslia, že hriešnik je šťastný, že robiť zlo je potešenie, ktoré si spravodliví odoprú. Ježiš poukazuje, že hriech je záťaž, a preto hriešnikom s taktom a milosrdenstvom pomáha. Hriechy vo chvíli, keď si ich človek uvedomí a pripustí, ukážu svoju ťarchu, a hriešnik, vedomý si svojich vín, je skutočne človekom veľmi trpiacim. A Ježiš práve týmto ľuďom ukazuje, že je tu cesta nápravy. Tá nespočíva v tom, že si človek privolá ešte väčšie utrpenie a zármutok. Ale spočíva v tom, že človek pozná a uzná Božiu lásku. Hriešnik uverí v túto lásku. Nemusí to byť pre človeka ľahké a ani bezbolestné. Ale je to Kristova cesta, ktorá vedie k cieľu. Má to zmysel, je to užitočné a pravdivé.
      Najväčšia múdrosť je pozerať na seba ako na najväčšieho hriešnika a iných okolo seba pokladať za lepších. Svätci sa pokladali za hriešnikov a na hriechy vždy pozerali s milosrdenstvom, a s pochopením na slabosti iných ľudí. Takto nasledovali Krista, ktorý odsudzoval a odsúdil zlo i hriech, nikdy však neodpísal a nepohŕdal hriešnikmi, ktorí sa chceli zla a hriechu zriecť. Prejavoval im svoju pomoc a milosrdenstvo. Ježiš mohol odsúdiť ženu, ale neodsúdil ju. Naopak, odsúdil ju Šimon, ktorý bol rovnako hriešny, ak nebol ešte väčším hriešnikom.
      Uvedomujeme si, že nemáme právo iných súdiť za ich hriechy. Toto právo má jedine Boh. Nesúďme, nepotupujme, nerobme sa lepšími a nerobme iných od seba horších. V takom prípade sa môže stať, že všetko, čo na iných takto odsudzujeme, môžeme nájsť na vlastnej duši. Realizujme v živote slová Pána Ježiša: „Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám“ (Mt 7,1-2).
      Žena v rokoch konštatuje: „Bola som veľmi hrdá. Žila som pre rodinu. Vychovávali sme s manželom deti, ako sme najlepšie vedeli. Často, keď som počula zle o ľuďoch, vedela som povedať: Mne sa to nemôže stať. Moje deti, môj manžel, moja rodina sú výborní. A dnes? Z mojich piatich detí jedna je slobodná mamička, syn bol vo väzení pre podvody, ďalší je rozvedený a s manželom pred jeho smrťou som mala ťažkosti pre alkohol. Dnes sa veľa modlím za všetkých, ktorých som svojím správaním odsúdila a ublížila im.“
      Žene z evanjelia, ale i nám Ježiš hovorí: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji“ (Lk 7,50).
      Anonymný alkoholik i žena hriešnica z evanjelia poznali vo vlastnom živote hriech i odpustenie. I my robme pokánie za svoje hriechy i hriechy svojich blížnych. Mnoho nám bolo už odpustené, a preto chceme veľmi milovať Boha, blížnych i seba. Amen.

      Inšpirácie – Lk 7, 36-50
25.06.2003 | Čítanosť(1036)
Téma: Milosrdenstvo
25.06.2003 | Čítanosť(816)
Téma: Milosrdenstvo
12.06.2003 | Čítanosť(4291)
Lk 7, 18-35
12.06.2003 | Čítanosť(3002)
Lk 7, 11-17
12.06.2003 | Čítanosť(2254)
Lk 7, 1-10


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet