18.november 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Boh dovoľuje, Boh ma raní, Boh mi ničí žatvy, Boh zúri v búrke, Boh ma vedie k smrti. Ale práve vtedy, keď ma raní, vyťahuje zo mňa to najlepšie.

~CARLO CARRETTO~

09.09.2003 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1071 reakcie0
(Share 262 0)


Téma: Význam nedele / Lk 12,13-21

Homília

      Mnohí z vás si neviete predstaviť nedeľu bez svätej omše. Chorí a tí, čo nemohli sa zúčastniť na svätej omši, rozprávajú, ako im účasť chýba. Mnohí sa snažia aspoň cez rozhlas či televíziu mať účasť na slávení Eucharistie.
      Máme aj iné, smutnejšie prípady a začínajú sa viac a viac objavovať. Podnikatelia, u ktorých ľudia pracujú, nútia aj v nedeľu pracovať. Argumentujú tým, že v týždni majú vynáhradu voľna za nedeľu. Iní s chladným hlasom argumentujú, že keď sa im nepáči, môžu odísť a na ich miesto a ktorí budú pracovať aj v nedeľu, sa uchádzajú mnohí.
      Iní využívajú svätú omšu v sobotu večer s platnosťou za nedeľu, aby si v nedeľu dopoludnia dlhšie pospali, prípadne venovali sa svojim koníčkom, záľubám, cestovaniu, turistike alebo športu.
      Pre ďalších účasť na omši je nudou. Iní z ľahostajnosti prichádzajú pravidelne na omšu neskoro, keď už začala a odchádzajú pred jej koncom, hoci poznajú cirkevný príkaz, ktorý zaväzuje veriaceho kresťana byť účastný na celej svätej omši.
      Bohatstvo v mnohých prípadoch súvisí aj so slávením nedele, preto zastavme sa nad otázkou bohatstva, ale aj nesprávneho postoja k dobrám tela, ku ktorým sa vyjadruje sám Pán Ježiš.
      „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti“ (Lk 12,15).
      Tieto slová sa nevzťahujú len na nenásytných kapitalistov, ale aj na lakomcov, “kalkulantov“ z nášho okolia, ktorí pri každej príležitosti sa pýtajú: Čo z toho budem mať? Sú to nešťastní ľudia, ktorí vidia len svoje trhy, zákazníkov, peniaze. Ich srdce otupelo a oťaželo túžbou mať ešte viac hmotného majetku, hoci už majú toľko, že by mohli pokojne žiť. Niet sa čo čudovať, že takto naplnené srdce zatemňuje im myseľ a oni nevedia sa zastaviť, povedať si, že ich potrebuje rodina, deti, manželka, že si potrebujú odpočinúť, načerpať nových síl, že sa potrebujú Bohu poďakovať... Nie je zriedkavé, že títo ľahkomyseľní ľudia ako rýchlo prichádzajú k peniazom, tak rýchlo o ne aj prichádzajú. Nevedia sa tešiť, nemajú radosť vo svojom živote. Vidia vo svojom okolí konkurentov, neprajníkov, závistlivcov... Stali sa otrokmi peňazí a pritom si neuvedomujú chorobný stav, horší ako rakovina, do ktorej sa dostali svojím štýlom života.
      Problému majetku sa nevyhol ani Ježiš. Keď ho osloví ktosi zo zástupu, aby zariadil rozdelenie majetku medzi bratmi, Ježiš nielen jasne povie; „kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami“ (Lk 12,14), ale aj podobenstvom o boháčovi, ktorému pole prinieslo bohatú úrodu a nesprávne počínanie boháča Ježiš využíva, aby nám pripomenul našu smrť, že si na druhý svet odnesieme len duchovné hodnoty, ktoré rozhodnú o odmene alebo treste. Nikto z nás nechce v hodine svojej smrti počuť slová: „blázon“. Pretože bláznom je ten, „kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý“ (Lk 13,21).
      Pán Ježiš odporúča snahu byť bohatým nie pred ľuďmi, ale pred Bohom. Takéto bohatstvo si vyžaduje nie menšiu podnikavosť. Naším pravým bohatstvom je naša viera a nádej, a práve toto si vyžaduje, aby sme väčšiu pozornosť venovali sláveniu nedele. Skutočne viera a nádej sa dnes stretávajú s vážnymi a možno dokonca čoraz väčšími prekážkami, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Naša viera a nádej sú kapitál, ktorý prináša úroky v podobe takých čností, ako sú trpezlivosť, vernosť, vytrvalosť, obetavosť... Chvályhodné svedectvo týchto čností to sú naše skutky, ktoré si zaslúžia večný život a to je naše nesmrteľné bohatstvo pred Bohom, zhromaždené vo večných sýpkach. Ježiš nás v evanjeliu vedie k tomu, aby sme pod takýmto uhlom oceňovali naše úsilie a úspechy, kladúc si otázku, čo z toho budeme mať.
      Svätý Otec Ján Pavol II. 7. 7. 1998 adresoval svoj apoštolský list Dies Domini – Deň Pána všetkým biskupom, kléru a veriacim, v ktorom sa zaoberá svätením nedele z troch hľadísk. Takýmto spôsobom pripomína náuku, ktorá je základom pastorálnych dôsledkov a duchovných požiadaviek. Nemali by sme zabudnúť, že nedeľa je dňom vzkriesenia Pána Ježiša a daru Ducha Svätého. Pre nás veriacich je nedeľa prvým dňom v týždni, dňom nového stvorenia, dňom obrazu večnosti, dňom Krista Svetla, dňom daru Ducha Svätého, dňom viery, a teda dňom, ktorého sa nemôžeme zriecť. Nedeľa je tak dňom Cirkvi. Kresťanská tradícia i prax hovoria, že v tento deň sa slávila Eucharistia, čo je srdcom tohoto dňa. V tento deň zvlášť si uvedomujeme nádej, že druhý príchod Krista na svet jeho velebe a sláve bude pre nás dňom radosti. O nedeli hovoríme aj ako o “dni človeka“. Človek potrebuje si odpočinúť po namáhavej práci počas týždňa. A taktiež v tomto dni má človek zažiť spolupatričnosť s bratmi a sestrami. Nedeľa tak zahŕňa celú ľudskú realitu a stáva sa v tomto chápaní dobrom pre človeka už tu na zemi. “Deň dní“ – aj takto sa dá o nedeli hovoriť. Zmysel času si uvedomujeme, keď registrujeme zmeny vo svojom živote a okolí.
      Nedeľu nesmieme chápať len ako deň rekreácie, odpočinku, ale aj ako deň, keď uprostred bratov a sestier slávime Eucharistiu, ktorá má mať ústredné postavenie, počas ktorej si zvlášť uvedomujeme význam vzdávania vďaky Bohu. Biblické pramene poukazujú na hlboký význam slávenia nedele. Každá nedeľa je pre nás dňom zmŕtvychvstania Pána Ježiša. Zmŕtvychvstanie Pána je ústredné tajomstvo kresťanskej viery, a tak základom krstu a celého nového života v Kristovi. Apoštol sv. Pavol Rimanom píše o živote v Pánovi: „...či žijeme, žijeme Pánovi, či umierame, umierame Pánovi... patríme Pánovi“ (Rim 14,8) a poukazuje na nedeľu ako deň Pánov. Boh Otec na siedmy deň odpočíval „od všetkých diel, ktoré urobil“ (Gn 2,2). Nedeľa sa stáva pre veriacich dňom bez konca v Božej sláve.
      Veriaceho kresťana slávenie nedele zaväzuje účasť na svätej omši. Sú však prípady, kedy z vážnych okolností, ako je choroba, starosť o chorého, veľká vzdialenosť, prípadne, že v jednotlivom prípade je veriaci svojím farárom od účasti na svätej omši dišpenzovaný. Kto povinnosť zúčastniť sa na celej svätej omši vedome a dobrovoľne nesplní, dopúšťa sa ťažkého hriechu. Každý veriaci by mal v slávení nedele objaviť hlboký zmysel a spoločne všetci veriaci máme chrániť identitu nedele.
      Tí, čo sa snažia využiť nedeľu na veci, udalosti, ktoré sa nezhodujú s učením Cirkvi, veľmi rýchlo a často neskoro spoznávajú nezmysel svojich počínaní a postojov. Svetové štatistiky hovoria o klesajúcom čísle účasti nielen na slávení Eucharistie, ale aj zasvätení nedele ako dňa Pána. Takýto trend ešte neznamená, že je správny. Môžeme si položiť otázku, či sú tí – čo prestupujú príkazy – šťastnejší? Arský farár sv. Ján Vianney často svojim veriacim pripomínal: „Dve veci privádzajú na žobrotu: nedeľná práca a nespravodlivý majetok! Čo myslíte, požehná Boh prácu, ktorou ho hneváme? Či nelovil Peter nadarmo celú noc, ale keď Pán Ježiš mu prikázal, aby rozprestrel siete, či nechytil naraz toľko rýb, že sa až loďky potápali?“
      Stalo sa smutným zlozvykom pracovať v nedeľu. Treba nám dobre zvážiť, či skutočne tá práca, aj keď na prvý pohľad súrna a potrebná, je v skutočnosti tak súrna a potrebná. Môžeme sa presvedčiť, že bez Božieho požehnania sú zbytočné naše namáhania. Vieme, že všetko je dočasu, ale Pán Boh je naveky. Nedajme sa pomýlil a zviesť zlým príkladom a zlým správaním iných. Mnohým otupelo svedomie, stvrdlo srdce. Majú mnoho majetku, majú sa dobre, iní im závidia, ale sami cítia, že niet im čo závidieť. Boh nie je náhlivý, ale pamätlivý. Božie mlyny melú pomaly, ale isto.
      Je správne, že nechceme podľahnúť pohanskému heslu: „Uži dňa“. Áno, aj si odpočinúť, dlhšie a viac pospať, ale vykonať si aj povinnosť a zúčastniť sa na celej svätej omši. Áno, aj venovať čas športu, návšteve, turistike, kultúre, ale mať čas aj na celú svätú omšu.
      Keď spoluvlastník podniku presviedčal, aby pracovali aj v nedeľu, dostal od priateľa odpoveď: „U nás doma sa v nedeľu robilo len to najpotrebnejšie a nevyhnutné, a nič nám nechýbalo, boli sme šťastní. Upevnila sa naša rodina, ponavštevovali sme chorých, priateľov a tešili sme sa všetci, že nedeľu strávime spolu. Dokonca moje deti si v nedeľu nepíšu úlohy a ja by som mal narušiť tento požehnaný a osvedčený rytmus života? Nie!“
      Chamtivosť, pred ktorou nás varuje Pán Ježiš, je aj dnes aktuálna. Tým viac si treba dávať pozor pred ňou aj v nedeľu.
      Aký je krásny pohľad na sviatočne oblečených ľudí, ktorí sa pokojne uberajú do kostola na nedeľnú svätú omšu. Keď žena ide vedľa muža, je znamením lásky, ktorú si pri oltári sľúbili, a tak sa umocňuje ich sľub. Mladí sú nádejou Cirkvi i spoločnosti. Vedieť im dať dobrý príklad. Skôr narodení čerpajú silu na stretnutie s Bohom Sudcom. Nedeľa je dňom milostí. Amen.

      Inšpirácie – Lk 12, 13-21
25.06.2003 | Čítanosť(653)
Téma:Nedeľa
25.06.2003 | Čítanosť(582)
Téma:Nedeľa
10.09.2004 | Čítanosť(1803)
Nedeľa Krista Kráľa
27.03.2006 | Čítanosť(1791)
24. nedeľa po ZSD
27.03.2006 | Čítanosť(1653)
22. nedeľa po ZSD


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet