18.november 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Životná skúška k nám nikdy neobráti tú tvár, ktorú sme očakávali.”

~FRANÇOIS MAURIAC ~

09.09.2003 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1276 reakcie0
(Share 224 1)


Téma: Byť blížnym / Lk 10, 25-37

Homília

      Pripomeňme si, že v našom okolí sú ľudia, o ktorých sa nepíše, veľa nerozpráva, a predsa by sme si bez nich veľmi ťažko predstavili život. Spomeňme si, čo pre nás robia. Ticho, skromne, s úsmevom, milým slovom a takto už roky. Kedy sme sa im poďakovali, ocenili ich službu? Alebo sme si na to zvykli a je to pre nás samozrejmé? Pýtajme sa dnes, prečo to robia a čo ich k tomu vedie? Keď si ich povinnosti, postavenie viac všimneme, môžeme konštatovať, že títo ľudia nás majú radi. O svojej láske k nám nehovoria, ale ich skutky hovoria o láske.
      Ježiš znalcovi zákona v evanjeliu hovorí: „Choď a rob aj ty podobne“ (Lk 10, 37).
      Tieto slová sú poslednými, ktoré povedal Pán Ježiš na záver podobenstva o milosrdnom Samaritánovi. „Choď a rob aj ty podobne“ (Lk 10,37), právom môže povedať len Ježiš, a to každému človeku, tak včera, dnes i zajtra. Ježiš nielen rozpráva o láske k Bohu a blížnemu, a nielen učí tejto láske, ale jeho život, každé jeho slovo i skutok sú svedectvom o tejto láske. Pozná slová, ktoré Boh Otec už v Starom zákone hovorí o tom, kto je človeku blížnym, že to nie je iba člen vlastného národa, ale každý človek, ktorého milujte ako seba (porov. Lev 19,34). Boh dáva dokonca svojmu národu príkaz, aby miloval aj svojho nepriateľa (porov. Ex 23,4-9). Ježiš nám pripomína, že naším blížnym je každý človek bez ohľadu na farbu pleti, jazyk, národ, vek či pohlavie. Dnes vieme, prečo Ježiš zomrel. V milosrdnom Samaritánovi máme vidieť Ježiša. Ježiš sa o každého človeka postaral. Zomrel za nás. V podobenstve môžeme vidieť Ježišovu lásku a naučiť sa slovám: „Choď a rob aj ty podobne“ (Lk 10, 37).
      Mohli by sme vyjadriť v desiatich bodoch:
      Samaritán prichádza k ranenému. Ježiš prichádza na svet.
      Samaritán sa pozerá na raneného. Ježiš si zobral prirodzenosť človeka.
      Samaritán je vzrušený stavom človeka, ktorý padol do rúk zbojníkov. Ježiš pozná následky hriechu, ktorého sa dopustili prarodičia a ktorých sa my dopúšťame.
      Samaritán prichádza ešte bližšie k človeku. Ježiš vystupuje ako Učiteľ, aby ľuďom pripomenul, čo už Boh oznámil cez prorokov a vysvetlil im nové veci potrebné na spásu.
      Samaritán lieči rany raneného človeka. Ježiš vystupuje ako lekár nielen tela, ale i duše.
      Samaritán vyložil človeka na svoje dobytča. Ježiš si berie na ramená zablúdenú ovečku, každého hriešnika.
      Samaritán človeka zaviedol do hostinca. Ježiš každému človeku, ktorý vytrvá, sľubuje svoje kráľovstvo.
      Samaritán sa staral o človeka. Ježiš prisľúbil Ducha Svätého každému z nás, ktorý nám pripomenie všetko a naučí všetko, čo nás on sám učil.
      Samaritán vybral dva denáre a dal ich hostinskému. Ježiš za nás Otcovi splatil dlh.
      Samaritán dáva prísľub hostinskému: Ak vynaložíš viac, ja ti zaplatím, keď sa budem vracať. Ježiš nám sľubuje, že odmení každý dobrý skutok, slovo i myšlienku v hodine našej smrti.
      Tieto slová hovoria, že sa nejedná o chvíľkovú záležitosť, ale podobenstvo hovorí o našej večnosti, ktorú už začala a o ktorej sami rozhodujeme svojím prístupom k Bohu, blížnemu i k sebe. Preto Ježiš sa pýta nielen znalca zákona, ale aj nás: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“ (Lk 10,26). Bolo by nesprávne, keby sme tieto slová nepoznali, ale horšie, keby sme ich poznali a nezachovávali, a ešte horšie, keby sme pokúšali svojho Boha. Preto tieto slová by sme mali nosiť vo svojom srdci, mali ich na svojom čele a žili ich. „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej mysle a svojho blížneho ako seba samého“ (Lk 10,27). Problém „Kto je môj blížny“ Ježiš jasne a zrozumiteľne vysvetľuje, keď poukazuje na kňaza a levítu, ktorí okliešťujú, nerešpektujú príkaz, a neposlúžia človeku, ktorý pomoc potrebuje. Blížneho si nemôžeme vyberať, skôr si oni vyberajú nás, keď niečo potrebujú a my môžeme im pomôcť.
      Môj blížny. Nejde len o to, kto je môj blížny, ide o to, komu som ja blížnym. Teda, kto je blízo mňa, kto ma potrebuje, komu môžem a mám preukázať svoju službu lásky. Oslovenie „Choď a rob aj ty podobne“ (Lk 10, 37) je potrebné zrealizovať verne, čestne, zodpovedne a bez nároku na odmenu na zemi. Sám Ježiš v reči na vrchu dáva návod na realizovanie oslovenia. Našou úlohou je byť chudobnými v duchu, plačúcimi, tichými, lačnými, milosrdnými, čistého srdca, šíriteľmi pokoja, zástancami spravodlivosti, a taktiež, že dokážeme znášať potupu a prenasledovanie (porov. Mt 5,3-11). Keď toto splníme, nebudeme kňazom či levítom z podobenstva.
      Televízna stanica vyzvala divákov, aby prišli do štúdia a pred kamerou vyrozprávali svoj osobný zážitok, ako pomohli blížnemu. Títo účastníci však nevedeli, že priamo v štúdiu pred skrytými kamerami budú vystavení skúške. Boli však vyzvaní, aby sa dobre pripravili. Ľudia prípravu zobrali z tej strany, že si text – ktorý chcú povedať pred kamerou – dobre nacvičili. V predsieni štúdia redakcia nainscenovala scénku, že niekto odpadol, dostal záchvat a potreboval pomoc. Veľkým prekvapením bolo, že títo ľudia sa pri človeku, ktorý potreboval pomoc, nezastavili, nepomohli, ale sa ponáhľali do štúdia predniesť svoje referáty o láske k blížnemu.
      Ježiš nás vlastne oslovuje, aby sme sa navzájom jeden s druhým dokázali zblížiť, jeden k druhému cítili lásku, ktorá sa prejavuje v jednotlivých situáciách rôzne, a predsa obohacuje jedného i druhého. Život obetovať pre druhého je najkrajší už tu na zemi a Bohu sa páči. A tak v evanjeliu dostávame odpoveď na otázku, ktorú položil znalec zákona Ježišovi. Evanjelista sv. Lukáš poznamenáva, že znalec položil otázku, aby pokúšal Ježiša. Je na každom z nás, aby sme žili tak, aby sme raz boli dedičmi večného života. Nechceme si nadobudnúť chorobu necitlivosti voči potrebám svojich blížnych. Chlad, nezáujem, strach pred ľuďmi, útek od blížnych spôsobuje bolesť tak na jednej, ako i na druhej strane. Naopak, Ježiš v evanjeliu nás oslovuje otvoriť si srdce pre našich blížnych. Je krásne si uvedomiť, že milovať druhého je krásna odpoveď na lásku.
      Čudujeme sa, že vodič nezastal pri dopravnej nehode? Ten vodič môže byť lekár, ktorý lieči, učiteľ, ktorý učí, kňaz, ktorý vysluhuje sviatosti, otec, ktorý sa ponáhľa ku svojej rodine. A v tejto situácii nepomôžu. Čudujeme sa, že bývajú niekoľko kilometrov od seba, a nenavštívia sa, hoci sa na ulici stretnú, pozdravia... a dokonca ich spájajú pokrvné zväzky, priateľské putá, krásne zážitky...
      Dnešné evanjelium je vlastne memento, výzva, bubnovanie na poplach či volanie o záchranu. Zastavme sa v zhone, nájdime si čas, zabudnime na to, čo bolo zlé...
      Sv. Ján o Bohu napísal: „Boh je láska“ (1 Jn 4,8). A tak je správne, že si dnes osvojujeme výzvu Boha: „Choď a rob aj ty podobne“ (Lk 10,37). Uvedomujeme si, že potrebujeme sa správať ako milosrdný Samaritán. Je správne, že vidíme, počujeme, keď v našom okolí niekto trpí, cíti samotu, má núdzu a niet nikoho, kto by prišiel a pomohol.
      Kňaz na hodine mal ťažkosť s učňami a vtedy im položil otázku: „Chlapci, kde býva Boh?“ Chlapci sa zasmiali: „Čo ťa to napadlo?“ Z triedy sa ozval niektorý z učňov. Kňaz sa ticho díval na chlapcov. Utíšili sa. Na to si kňaz sám dáva pred chlapcami nahlas odpoveď: „Boh býva tam, kde ho nechajú ľudia vstúpiť.“
      Ježiš “Samaritán“ neprišiel len preto, aby nás vykúpil a spasil. Ježiš chce byť s nami. Nechajme ho vstúpiť do nášho života, kde žijeme svoje ťažkosti, nepríjemnosti, svoje... Ježiš “Samaritán“ stojí pri dverách nášho srdca a klope.
      Lekárovi, ktorý operoval mužovi choré srdce a neskôr zomrel, dcéra zomrelého okrem iného v liste, ktorým chcela vyjadriť vďaku za jeho snahu a ochotu pri záchrane života jej otca, píše: „Pán doktor! Držali ste v ruke a videli ste srdce môjho otca, ktoré milovalo každého človeka. Srdce dobilo, ale na otcovu lásku mnohí spomíname. Je inšpiráciou pre nás, aby sme ho nasledovali v šírení lásky.“
      Dnes ďakujeme Ježišovi za jeho lásku, o ktorej sa presviedčame aj v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi. Ježiš si dal z lásky k nám prebodnúť Srdce. Zomrel, ale vstal z mŕtvych. Dnes je to memento, aby sme inšpirovaní jeho láskou milovali Boha nadovšetko a svojho blížneho ako seba samého.
      Naši blížni potrebujú lásku. Čo by nám osožilo naučiť sa celé Písmo naspamäť, ak by sme neposlúžili blížnym? Vieme, že lásku najlepšie poznáme po skutkoch. Láske sa nedá naučiť z učebníc. Na lásku niet recept. Jednoducho milujme tam, kde milovať máme. Aj dnešný svet potrebuje Samaritánov. Možno aspoň tak, ako človek potrebuje pohár vody.
      Koľko je v našom okolí Samaritánov, o ktorých sa nerozpráva, nepíše, ale ich láska sa cíti. Boh počíta s každým z nás. Amen.

      Inšpirácie – Lk 10, 25-37
12.06.2003 | Čítanosť(8276)
Lk 10, 25-37
12.06.2003 | Čítanosť(3461)
Lk 10, 1-20
12.06.2003 | Čítanosť(2871)
Lk 10, 21-24


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet