19.november 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Nesúhlasíte so mnou v názore, že ak nedostaneme od Boha, o čo prosíme, je to preto, že sa nemodlíme s vierou, s dostatočne čistým srdcom, s dostatočne veľkou nádejou, alebo preto, že nie sme dosť vytrvalí v modlitbe? Boh nikdy neodmietol ani neodmietne nič tým, ktorí správnym spôsobom prosia o jeho milosti.

~sv. Ján Vianney ~

09.09.2003 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1097 reakcie0
(Share 232 0)


Téma: Tajomstvo nášho vzťahu s Bohom / Najsvätejšia Trojica / Jn 16, 12-15

Homília

      Uvedomujete si, koľko je tajomstiev okolo nás? Sú tajomstvá, ktorým z času na čas venujeme pozornosť, hoci sa o nich nemôžeme osobne presvedčiť, ako je atómové žiarenie, keď sa hovorí o atómovej elektrárni. Už zo školy si vieme vysvetliť nielen hrmenie a blesky, ale aj gravitáciu, magnetické vlnenie, zemskú príťažlivosť alebo rozloženie slnečného lúča.
Dnes si v Cirkvi pripomíname a oslavuje hlavné tajomstvo kresťanského života. Je to tajomstvo Boha, aký je sám v sebe, ktorý je zdrojom všetkých ostatných tajomstiev viery, čiže jedného Boha v troch božských osobách.
      S takou samozrejmosťou hovoríme slová modlitby: „Sláva Otcu i Synu i Duchu Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.“
      Snáď dnes po homílii pri slovách Kréda si viac uvedomíme, že nie je ľahké a jednoduché hovoriť o tajomstve Najsvätejšej Trojice, kde Ježiš a Otec sú rozličné Osoby, a predsa sú jedno. Čo máme od Syna, taktiež máme od Otca a máme to skrze Ducha. Môže sa nám zdať, že je najmenej šťastné robiť pokus o popis, ako je to v Bohu. A predsa, Sväté písmo nám hovorí, ako Boh s nami zaobchádza, aký je vzťah Pána Ježiša a Otca i Ducha Svätého, a tak nás Písmo uvádza k pochopeniu vnútorného života Boha, aspoň v určitej miere.
      Pán Ježiš pri Poslednej večeri, keď vedel, že prišla jeho hodina, povedal učeníkom aj tieto slová: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť“ (Jn 16, 12-13).
      Učiteľ v škole musí primerane chápaniu žiakov prispôsobiť výklad. Ak by zvolil vyšší štýl, používal pre žiakov nezrozumiteľné slová, žiaci by učiteľa počuli rozprávať, ale by mu nerozumeli. Dá sa poznamenať: škoda námahy učiteľa a zbytočného trápenia žiakov.
      Pán Ježiš počas verejného učenia zástupom, ale najmä apoštolom, nielen rozpráva o svojom a našom Otcovi, ale aj o sebe a jeho vzťahu k Otcovi, napríklad: „Ja a Otec sme jedno“ (Jn 10,30) alebo: „... ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca“ (Jn 10,15), alebo: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto“ (Jn 14,2)?! Ježiš učí, osvetľuje, poukazuje, predkladá najzákladnejšie a najpodstatnejšie slová o hierarchii právd. Pán Ježiš nie je iba teoretik, ale svojím životom ukazuje vzťah k Otcovi. A rovnako sám Boh Otec počuteľne i viditeľne prejavuje svoj vzťah k svojmu Bohu Synovi. V celých dejinách spásy vidíme, ako sa jeden a pravý Boh zjavuje ľuďom. Bol by človek schopný vymyslieť to, ako sa Boh zjavil nám ľuďom? Pri krste v rieke Jordán odhaľuje sa tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Pán Ježiš v ľudskom tele, čiže nám podobný vo všetkom okrem hriechu, prijíma krst od svojho predchodcu, svätého Jána Krstiteľa a vtedy prehovoril Boh Otec: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“ (Lk 3,22). Evanjelista svätý Lukáš ešte napísal: „Keď bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo, zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica...“ (Lk 3,21).
      Nikde v Novom zákone nie je Najsvätejšia Trojica definovaná za pomoci textov Písma a Ducha Svätého. Môžeme nahliadnuť do vnútorného života Boha a mať aj účasť na jeho živote. Otázok je mnoho. Mnohé odpovede o živote jedného Boha v troch osobách sú od prvých čias kresťanov pre nás pokladom. Poznať celkom Boha človek nemôže. A predsa, sám Duch Svätý nás postupne vedie k pravde, teda spája nás s Otcom a Synom, teda s tými, ktorí ku nám hovoria. Potrebujeme si ujasniť, že človek nemôže Boha poznať ako nejakú vec medzi inými vecami. Boh je však niekto, teda Osoba, s ktorou môžeme prísť do kontaktu. Preto zo Zjavenia vidíme, že každá Osoba sa nám dáva poznať, ak ju máme poznať. Použime prirovnanie: Ak sa s nejakým človekom nestretávame, nehovoríme s ním, môžeme takého človeka poznať? Nie! Nech by sme robili z našej strany čokoľvek, nepoznali by sme ho. Boh sa nám sám dáva poznať pôsobením Ducha Svätého. Poznať Boha je dar.
      Zo Starého zákona vieme, že vyvolený národ poznával Boha ako Stvoriteľa, ako Sudcu, ako Otca, ako Múdrosť samú, a najmä predpovedaného a očakávaného Mesiáša. V Novom zákone Pán Ježiš predstavuje všetky tri osoby jedného Boha.
      Nemôžeme podať logické a vedecké vysvetlenie pravdy o Bohu v troch osobách, ale kresťan môže trojjediného Boha poznávať. Pán Ježiš hovorí o vážnej podmienke z našej strany: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať, prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok“ (Jn 14,23). Ježiš nám toto tajomstvo oznámil, aby sme nadviazali osobný kontakt s jednotlivými Osobami. Vďaka Kristovi sme nadviazali osobný kontakt lásky s Bohom Otcom, ale aj Duchom Svätým a taktiež s Božím Synom. S každou božskou osobou môže človek viesť samostatne dialóg lásky. Človek môže a má Boha Otca volať otcom, Boha Syna bratom a svoj vzťah k Bohu uskutočňovať cez lásku Ducha Svätého.
      Keď spievame pri svätej omši po prefácii v eucharistickej modlitbe na oslavu Boha: Svätý, svätý, svätý, Pán Boh všetkých svetov... máme možnosť adorovať ako Mojžiš, keď počul Boží hlas z horiaceho kra. Vtedy bol Mojžiš plný strachu. Tu je ponúknutá príležitosť k osobnému zaangažovaniu človeka k oslave Boha. Naša oslava Bohu nič nepridá, pretože Boh má svoju oslavu v najvyššej možnej hodnote. Človek získava od Boha milosti, ktoré mu umožňujú viac osláviť Boha, a tak rastie v láske. Láska k Bohu stáva sa človeku nevyhnutnou podmienkou pre večný život. Je správne, keď spolupracujeme na láske, ktorou nás Boh v jednotlivých osobách oslovuje.
      Profesor na konzervatóriu na jednom seminári dal za úlohu študentom vrúcne objať svojho otca, keď prídu domov na víkend. „To nemôžem,“ bránil sa jeden. „To by bola jeho smrť.“ „Ale môj otec vie, že ho mám rád,“ hovoril druhý študent. „Aspoň to budeš mať jednoduché“, poznamenal mu profesor. „Nič ti nebráni to urobiť.“ V pondelok sa streli a rozprávali si o tom, čo zažili. „Môj otec sa rozplakal,“ povedal jeden. A ďalší povedal: „Je to zvláštne. Môj otec mi poďakoval.“
      Keď vieme pochopiť reakciu otca, ktorý dal prirodzený život synovi, že bol za prejav lásky vďačný synovi, o čo viac môžeme očakávať lásky, milostí, darov od Najsvätejšej Trojice, keď vieme, že „Boh je láska a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom“ (1 Jn 4,16).
      Tajomstvo Najsvätejšej Trojice neznamená, že vo svojom živote nemôžeme Boha nielen poznať, zažiť, milovať, ale realizovať tajomstvo, o ktorom hovorí Krédo vo svojom živote.
      Kristus je moje dieťa, manželka, manžel, otec, matka, brat, sestra... s ktorými ma spája pokrvný zväzok. Kristus je môj profesor, učiteľ, majster, vychovávateľ, s ktorým sa lúčim na konci štúdií, ktorý mi s láskou dával seba a ktorých som často neprijímal, ktorých som nespravodlivo kritizoval, ohováral... Kristus to je moja práca, ktorou si mám získať prostriedky nielen na živobytie, ale je aj prostriedkom zásluh pre večný život.
      Pri myšlienka na tajomstvo Najsvätejšej Trojice si uvedomujem, ako musím žiť, keď viem, že Boh je aj mojím Sudcom. Uvedomujem si, že mojou povinnosťou na zemi je: Boha milovať, poznávať, a Bohu slúžiť. Boh je Bohom milosrdným, Bohom lásky, Bohom pokoja, Bohom spravodlivým, Bohom pravdy... „Boh jestvuje, ja som sa s ním stretol“ – takýto titul dal spisovateľ André Frossard jednej svojej knihe. A zaiste po svojom osobnom stretnutí so svojím Bohom, keď urobil všetko, čo od neho Boh očakával.
      Čo máme robiť, aby sme zažili Boha a taktiež aj seba samého? Odpoveď nájdeme v životopise svätého Antona. Ten po štyridsiatich rokoch pobytu na púšti volá: „Pane, kde si? Už štyridsať rokov ťa hľadám!“ A vtedy vo svojom srdci Anton počul tichý hlas: „A ja som už štyridsať rokov s tebou.“
      Boh nás pozná, pretože: „Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného. Verím v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi, Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, prvého Boha z Boha pravého, splodeného nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom. Skrze neho bolo všetko stvorené. On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom...“
      Tieto slová hovorme, keď začíname deň, ale aj deň nimi ukončme. Vracajme sa k nim, keď máme vydať svedectvo viery pred ľuďmi, ale rovnako, keď na nás útočí pokušenie sveta, diabla a tela. Šepkajme tieto slová, keď nás napĺňa úžas nad dielami Boha. Modlime sa ich, keď myslíme na smrť. A taktiež, keď si plníme svoje stavovské povinnosti.
      Stretávame sa s tajomstvami. Boh je však naše tajomstvo lásky, náš cieľ, náš život.
11.01.2005 | Čítanosť(596)
Téma: Najsvätejšia Trojica
02.03.2005 | Čítanosť(580)
Najsvätejšia Trojica
02.03.2005 | Čítanosť(572)
Najsvätejšia Trojica
12.06.2003 | Čítanosť(2001)
Jn 16, 24-33
12.06.2003 | Čítanosť(1948)
Jn 16, 16-23
12.06.2003 | Čítanosť(1804)
Jn 16, 1-15


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet