21.september 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Nesmieme spyšnieť, keď nám Boh posiela mnoho krížov a my ich dokážeme znášať. Posiela ich, aby slúžili na spásu iných a nás aby očistili.”


~CHIARA LUBICHOVÁ~

09.09.2003 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť910 reakcie0
(Share 188 0)


Téma: Význam osobnej premeny / Jn 2,1-11

Homília

      Každý pozná svoje zápory. Môže to byť niektorý z hlavných alebo cudzích hriechov, alebo iná zlá vlastnosť. Napríklad u niekoho je to lakomstvo.
      Indická rozprávka hovorí o mužovi, ktorý niesol vrece pšenice a stretol žobráka. Bol to sám Stvoriteľ. Ten si od neho pýtal trochu z tej pšenice. Muž vybral z vreca len jedno zrniečko a daroval mu ho. Žobrák - Stvoriteľ zrniečko mužovi vzápätí vrátil, ale už zlaté. Až potom si muž vyčítal, že žobrákovi nedaroval celé vrece! (K. Wójtowicy, Przypiski, Wroclaw 1981)
      Z rozprávky plynie poučenie, aké škodlivé je lakomstvo. Vieme, že keď Bohu niečo zo seba obetujeme, nič nestrácame, ale získavame viac a dokonalejším spôsobom.
Boh túži, aby nás mohol obdarovať. Nikomu na človeku tak nezáleží ako Bohu. Spoznávame vo svojom živote, že aj nepríjemné a ťažké situácie v našom živote, ak ich prijímame ako dar od Boha, prinášajú nám Božie požehnanie.
      Na to nás upozorňuje v evanjeliu úryvok o svadbe v Káne Galilejskej. Pán Ježiš tam urobil prvý zázrak na príhovor svojej Matky. Panna Mária vtedy povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2,5).
       Panna Mária prvá poznala zásady Božej činnosti v ľudskom živote. Aby správanie sluhov na svadbe nebolo ako muža z rozprávky, dáva radu: „Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2,5). Vyplnia tak najlepšie jeho príkaz. „Naplňte nádoby vodou.“ A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli“ (Jn 2,7-8). Ježiš nám povedal i tieto slová: „Ale ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania“ (Mt 19,17)! Povedal nám, aby sme milovali aj svojich nepriateľov, aby sme sa nebáli o svoj život, hmotné zabezpečenie (porov. Mt 6,25), a vysvetlil rovnako “blahoslavenstvá“ – sociálny zákon Cirkvi (porov. Mt 5,3-11). Nazvime Ježišove slová živou vodou.
      Evanjelium sv. Jána je hlboko teologické a obsahuje mnoho metafor a symbolov. Ježiš nimi jasne poukazuje na pravdu a život. Vidíme to aj na udalosti v Káne Galilejskej. Víno u prorokov má charakter symbolu. Znamenalo tak symbol bohatstva i radosti. Hojnosť vína v Káne tiež symbolizuje bohatstvo mesiášskych dobier. Ján, ktorý bol prítomný na svadbe, píše: „Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho“ (Jn 2,11). Môžeme povedať, že tu Ježiš začal svoju činnosť ako Mesiáš. Začali sa hojne prejavovať všetky mesiášske dobrá Krista k ľuďom. Všetky uzdravenia, zázraky Pána Ježiša boli znamením, závojom jeho veľkej duchovnej skutočnosti. Svadba v Káne je obrazom eschatologickej svadby vo večnosti, kde poznáme v plnej veľkosti dobrotu a múdrosť Božiu. Svadba sa začala už vo chvíli ohlasovania dobrej noviny, ale svoje “apogeum“ dokončí sa v Božom kráľovstve, ktorého začiatkom je Cirkev. Keď hovoríme o večnom živote, o novej svadbe eschatologickej, proroci často poukazujú, že bude na nej dostatok vína. Obrazom “vína“ poukazujú na pravdu, že spaseným nič nebude chýbať, budú mať všetkého v hojnosti. Evanjelista Ján poukazuje na túto pravdu udalosťou z Kány Galilejskej, kde sa začala činnosť Ježiša.
      Pán Ježiš je podľa sv. Jána tvorca “nového vína“, ktoré sa bude piť na večnej hostine v Kráľovstve. Tým “novým vínom“, ktoré sa nalieva do starých mechov (porov. Mk 2,22), je nové spojenie, ktoré vrcholí v Kristovi. Odtiaľ vlastne i doslovne “novým vínom“ je sám Ježiš ako náš pokrm a osvieženie. Často o udalosti z Kány povrchne zmýšľame, pozastavujeme sa nad tým, koľko vína sa tam popilo, koľko vína tam vlastne z vody spravil Pán Ježiš a podobne. To sú nepodstatné veci. Je potrebné, aby sme si uvedomili neobyčajne hlboký, starozákonný, náboženský symbol vína, čo sa odohralo na začiatku verejnej činnosti Pána Ježiša. Kána nám ukazuje, že Kristus, “Nové víno“, stáva sa naším konečným a bezhraničným zmyslom života tu na zemi i vo večnosti. Je správne, keď už dnes môžeme hasiť svoj smäd vínom, ktoré sa stáva krvou, vylievanou za nás skrze Krista.
      Môžeme si dnes uvedomiť, že nie je podstatné uvažovať o alkoholizme, pretože môže niekto na svoju obranu alkoholizmu tvrdiť, že aj Ježiš podporoval pitie vína, alkoholu. Pretože hriechom nie je len opilstvo – obžerstvo, ale aj iné naše slabosti či nedokonalosti. Ježiš cez slová Panny Márie „Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2,5), nám hovorí podstatne viac, a to sa týka nás všetkých: zmenu života. A dokonca zmena sa nemusí dotýkať len hriechu, ale aj zanedbania dobra. Koľkokrát si neuvedomujeme, že sa dopúšťame zanedbania dobra. Mohli by sme ešte viac dobra vykonať, a následne by sme od Boha obdržali ešte viac milostí a požehnaní, ale nemôžeme, pretože nie sme schopní na ne reagovať, spolupracovať s nimi, práve pre zanedbania dobra. Toto pochopil svätý Anton, opát, ktorého sviatok v týchto dňoch slávime.
      Ako mladý muž počul v nedeľnej kázni: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi“ (Mt 19,21). Má ešte na starosti mladšiu sestru. Zabezpečí jej výchovu, hmotné zabezpečenie, rozdá majetok a nasleduje chudobného Krista. Ako pustovník stane sa požehnaním pre mnohých, ktorí za ním prichádzajú s prosbou o pomoc, radu, modlitbu, požehnanie. Zomrel vo vysokom veku známy ako učiteľ askézy. Nepil víno, viedol v odriekaní život a podľa učenia z Kány už vtedy pil z “nového vína – Ježiša Krista“, už vtedy mnohí sa mohli presvedčiť o pravdivosti učenia Ježiša Krista na živote svätého Antona opáta.
      To neznamená, že by sme dnes mali všetci nasledovať doslovne príklad sv. Antona. Je potrebné žiť aj v rodine, manželstve, slobodnom stave, žiť spoločenským životom, venovať sa kultúre, športu, a tiež aj užiť si dobier pre dušu i telo... Všetko je dovolené, čo nie je hriech. Hriech je urážka Boha. Udalosť z Kány sa nám má stať mementom, že v prvom rade máme urobiť všetko, čo nám hovorí Ježiš cez hlas svedomia, Cirkev, cez predstavených, rodičov...
Nedostatok vína môžeme chápať aj ako: nedostatok pokoja, zdravia, lásky, radosti a to nie je chybou Krista. Nemáme hľadať slová ako a čo vyčítať Kristovi, ale hľadať pravú príčinu, čím sme si to spôsobili. Boh nám ponúka svoju milosť. Vyzýva nás k spolupráci. Máme možnosť veci zvrátiť. Spomeňme si, že Ježiš vzal stranou apoštolov na horu Tábor, kde sa premenil...
Prečo odkladám napríklad s možnosťou zúčastniť sa na duchovných cvičeniach? Ježiš premenil chlieb na svoje telo a víno na svoju krv... Prečo s patričnou nábožnosťou, prípravou a čistým srdcom často Krista v Eucharistii neprijímam? Ježiš vzkriesil mŕtveho Lazára. Ježiš chce aj môj mŕtvy život duše zmeniť. Ježiš chce môj večný život. Prenasledovateľa Šavla obrátil. Boh chce urobiť zo mňa svojho svedka, šíriteľa svetla, pokoja, lásky, aby som bol soľou, kvasom, svetlom, sieťou pre svoje okolie. Ježiš chce nás už tu na zemi a raz vo svojom Kráľovstve mať šťastnými. Praje si, aby sme si osvojili jeho príkaz: „Choďte teda, učte všetky národy...“ (Mt 28,19). To pochopili a prijali za svoje aj učeníci na svadbe v Káne. „Jeho učeníci uverili v neho“ (Jn 2,11). A čo my?
      Iste nechceme skončiť tak, ako jeden moderný človek, ktorý zablúdil v púšti. Slnečná páľava ho nemilosrdne sužovala. Vtom zazrel neďaleko oázu. „Aha,“ povedal si, „fatamorgána, zrkadlenie vzduchu! V skutočnosti tam nie je vôbec nič.“ Ale oáza nezmizla ani vtedy, keď pokračoval v ceste. Čoraz zreteľnejšie videl datľové palmy a pri nich trblietajúcu sa vodu. „To môže byť iba fantázia z hladu, ktorú mi vyčarúva môj vyprahnutý mozog,“ myslel si. Keď urobil niekoľko krokov, zastal a zvolal: „Teraz počujem dokonca žblnkotanie vody. To je iste sluchová halucinácia! Ach, ako môže byť príroda taká ukrutná!“ Zakrátko ho našli dvaja beduíni ležať mŕtveho na piesku. „Tento muž zomrel od hladu a smädu,“ povedal jeden z nich, „a pritom rastú tam oproti šťavnaté datle a pri nich tečie pramenistá voda. Môžeš to pochopiť?“ Tu odpovedal ten druhý: „To bol moderný človek.“
Aký je zmysel tejto legendy? Moderný človek je veľmi kritický. Niekedy má priamo strach, že by sa mohol mýliť, najmä ak ide o náboženské veci. Ba nájdu sa i takí, čo si dajú nahovoriť, že posolstvo Evanjelia je výsledkom halucinácií Ježišových učeníkov. Napriek hladu a smädu po Božom slove radšej zomrú duchovným hladom a smädom. Prečo nejdú a nepresvedčia sa, či sú tie datle a voda skutočné; prečo nemajú odvahu prijať vieru, aby sa tak mohli presvedčiť o jej spoľahlivosti? Viera vedie človeka k duchovným zážitkom, ktoré ho obšťastňujú a presviedčajú o správnosti jeho cesty (porov. B. Matheis, Hor sa na leva, Trnava 1996, s.16).Dnešná nedeľa s evanjeliom o svadbe v Káne Galilejskej volá slovami žalmu: „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán, šťastný človek, čo sa utieka k nemu“ (Ž 34,9). A uvedomujeme si, že to je dostatočne silný argument pre každého z nás.
      Nikto z nás teraz netúži po pohári vína zo svadby v Káne, to by bolo veľmi málo. My túžime zrealizovať slová Krista z evanjelia tak, že nie jedno zlaté zrniečko pšenice si dnes odnesieme, ale poklad viery, ktorý je našou nádejou. Amen.
12.06.2003 | Čítanosť(1989)
Jn 2, 13-25
12.06.2003 | Čítanosť(1826)
Jn 2, 1-12


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet