14.december 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Kríž ťa nenúti, aby si si odopieral potešenie, ale aby si podriadil potešenie Božej vôli. Aby si si ho doprial a prežíval v poslušnosti k jeho slovu a zákonu.”

~RANIERO CANTALAMESSA ~

09.09.2003 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1247 reakcie0
(Share 287 0)


Téma: Pokoj je dar / Vianoce / Lk 2, 1-14

Homília

      Stalo sa zvykom, že pred polnočnou svätou omšou sa navzájom obdarúvame. Darček nie je len vec, ale aj milé slovo, podanie ruky, úsmev, pozdrav, ale aj to, že mnohí sme prišli vzdialení od najdrahších, aby sme s nimi strávili niekoľko dní či aspoň hodín.
      Zaiste všetci polnočnú svätú omšu prijímame ako dar. Pripomíname si narodenie Ježiša Krista, ktorý je darom Boha Otca a Boha Ducha Svätého pre celé ľudstvo. Ježiš prichádza na svet ako Boh v prirodzenosti človeka a prináša nám seba ako dar, na čo nás upozorňuje spev anjelov z betlehemských nív, keď oznamovali pastierom:
       „Pokoj ľuďom dobrej vôle.“ (Lk 2,14)
      Liturgia polnočnej svätej omše sa celá sústreďuje na Božiu dobrotu, ktorá sa ukázala ľuďom ako záblesk svetla uprostred tmy. Ten “záblesk svetla uprostred tmy“ v celých dejinách ľudstva sa dá vyjadriť jedným slovom: POKOJ.
      Slovo pokoj a s ním súvisiace slová sa často opakujú v dejinách spásy. Ľudstvo po upadnutí do hriechu túži po pokoji. Čo vie obohatiť človeka a naplniť jeho vnútro i život, ak nie pokoj? Už Abrahámovi Boh sľubuje pokoj. K najkrajším želaniam vyvoleného národa je prianie pokoja.
      Keď prorok Izaiáš teší a povzbudzuje ujarmený a skúšaný národ, teší ho slovami, v ktorom vedený Duchom Božím predstavuje Mesiáša ako obdivuhodného Radcu, mocného Boha, večného Otca a “Knieža pokoja.“ (Iz 9,5)
      Ježišove prvé slová po svojom zmŕtvychvstaní sú: „Pokoj vám!“ (Jn 20,21)
      V túto noc si Boh praje, aby sme my, ľudia pokoja a dobrej vôle, prijali jeho dar, ktorý ohlasujú anjeli: „Zvestujeme vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.“ (Lk 2,10)
      Keby sme sa pýtali, čo túto noc robí tak krásnou, veľkou, je to práve dar pokoja, Ježiš, Knieža pokoja. Nečudujeme sa, že vianočné spevy, koledy majú tak podmanivú melódiu a často opakujúcu myšlienku „Dieťa“. Môže dieťa vedome a dobrovoľne urážať, vraždiť, nenávidieť, vyvolávať konflikty, napätia, hnev? Nie. Toto spôsobuje len hriech. K sviatkom narodenia patrí čistá duša. Je správne, že keď inokedy nemáme čas či síl, tak aspoň na Vianoce, na sviatky Narodenia Pána, očistíme si vo svätej spovedi svoje srdcia. Ak by sme tak neurobili, sami by sme cítili, že sláviť vianočné sviatky s hriechom v duši je na našu škodu; nepocítime a nestretneme sa s pravým zážitkom a obohatením, ktorým nás obdarúva Boh.
      Človek je stvorený na obraz Boží. Dieťa, uložené v jasliach, voláme Knieža pokoja. Boh prišiel na svet, aby človek žil v pokoji s Bohom na zemi, a tak si zaslúžil účasť v Božom kráľovstve. Kniha Genezis hovorí, že človek vypovedal Bohu vojnu a tá trvá až dodnes. Boh prichádza, aby vyzval k nastoleniu pokoja medzi ľuďmi a Bohom. Hoci sa človek zriekol hriechom priateľstva s Bohom, on sám prináša svetu pokoj. Je správne, že aspoň v túto noc, počas týchto dní túžime po pokoji, hľadáme pokoj.
      Na bránu kláštora neskoro večer ktosi zaklopal. Ospalý vrátnik sa pýta pocestného človeka: „Čo hľadáš v našom kláštore?“ Odpoveď znela: „Hľadám pokoj.“ „Ako sa voláš?“ „Som Dante Aligieri,“ znela odpoveď pútnika. Bol to jeden z najväčších básnikov všetkých čias. Vyhnali ho z rodnej Florencie, túlal sa po svete a napísal Božskú komédiu, ktorá mu získala slávu a taktiež aj pokoj v duši, ktorý hľadal.
      Patríme aj my medzi ľudí, ktorí úprimne hľadajú pokoj? Patríme aj my medzi tých, ktorým záleží nielen na pokoji od zbraní, ale aj na pokoji vo svojej duši a dušiach ľudí, s ktorými žijeme? Bolo by pre nás všetkých v túto noc najužitočnejšie, keby sa na nás vzťahovali záverečné slová hymnu Zachariáša: „Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti a naše kroky upriami na cestu pokoja.“ (Lk 1, 78-79)
      Účasť na svätej omši v túto nezvyčajnú hodinu iste hovorí o túžbe po pokoji. Uvedomujeme si význam, potrebu pokoja pre život. Táto svätá omša je našou odpoveďou Bohu. Nezatvárame dvere pred Bohom ako obyvatelia Betlehema. Tam nemali pre Boha miesta. V túto noc si uvedomujeme, že máme vo svojom srdci len toľko pokoja, koľko dávame miesta Kristovi vo svojom srdci. Tak isto sme ďaleko od pokoja ako ďaleko sme od Boha. (TAULER, I., BAGANIČ: Desať minút na ambóne “B“)
      Je správne, že túžime mať najprv pokoj vo svojom srdci, ak ho chceme dať iným. Nehľadajme ho vo svojom okolí, ale najprv u seba. Ak v nás nebude hnevu, nenávisti, neprajnosti, závisti, lakomstva, tak nebude vojen ani vo svete. Ak nezabijeme Boha vo svojom srdci, nebude zabíjaný ani v bratoch a sestrách vo svete. V túto noc patrí sa prijať podmienky pre pokoj, ktoré prináša Dieťa v betlehemských jasliach. Sú to láska, pravda, spravodlivosť a sloboda.
      Ruský spisovateľ Dostojevskij opisuje vo svojej poviedke Démoni – Diabli dušu neveriaceho Stavrogina, ktorý neverí ani v Boha a ani diabla. Má životné heslo: „Boh neexistuje, všetko je dovolené.“ V čo verí, podľa toho aj žije. Nerešpektuje česť, a preto opustí mladé nevinné dievča. Ona pre rozchod spácha samovraždu. Od tej chvíle sa pre hrdinu poviedky začína v živote peklo. Pred očami má tvár zhanobenej mladej ženy, ktorá ako tieň ho všade prenasleduje. Jeho bezbožná duša nikde nemôže nájsť pokoj a tiež odpustenie. Hoci prichádza ponuka, že Boh mu môže odpustiť, neprijíma ju. Na konci svojho života, keď je na dne svojich síl, sám pred sebou sa spovedá a berie si život, aby zabil peklo v sebe.
      Toto je obraz aj dnešného človeka bez Boha. Kto neprijme Boha, ten zavrhne pokoj a spoznáva peklo, a niet sa čo čudovať, že takto zmýšľajúci končia svoj život podobne.
      Táto noc nám prináša spev anjelov, ktorý je zárukou pokoja. Svet si dnes uvedomuje, že viac ako chleba a svetla potrebujeme pokoj. Ten nám dnes dáva Boh vo svojom Synovi, Dieťati uloženom v jasliach.
      Ak takto prijímame zvesť anjelov, ak je príčinou našej účasti na tejto svätej omši, tak prijmime darček, ktorý dáva a môže dať jedine Ježiš, ktorý hovorí: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam ako dáva svet. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje.“ (Jn 14,27)
      Vďaka, Dieťa Ježiš, za tento dar. Amen.

      Inšpirácie – Lk 2, 1-14
20.06.2003 | Čítanosť(1316)
Téma: Pokoj / Jn 20, 19-31
27.03.2004 | Čítanosť(1332)
Téma: Pokoj / Trpezlivosť
04.10.2003 | Čítanosť(1023)
Téma: Pokoj
25.06.2003 | Čítanosť(913)
Téma: Pokoj
12.06.2003 | Čítanosť(2703)
Lk 2, 23-40
12.06.2003 | Čítanosť(2184)
Lk 2, 15-21
19.08.2003 | Čítanosť(1855)
Pokoj


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet