17.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Radosť, ak sa o ňu s niekým nedelíme, vysychá a vyprcháva.”

~JÁN PAVOL II. ~

09.09.2003 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1496 reakcie0
(Share 269 0)


Téma: Ján Krstiteľ vyzýva žiť v prítomnosti Božej / Mk 1,1-8

Homília

      Zaváhali ste už niekedy? Malo to vážne následky?
      Vodič zaváhal na križovatke a spôsobil dopravnú nehodu. Tešil sa, že nikomu sa nič vážne nestalo. Škoda na autách bola však veľká. Autá do mesiaca opravili. Dnes už jazdia.
      Ján roky podáva tie isté čísla športky. Minulý týždeň zaváhal, a prišiel o prvú cenu. Mal svoje plány. Sníval, že keď vyhrá, okrem iného bude veľa cestovať. Je veriaci a hoci ho to veľmi mrzelo, nerobil z toho tragédiu.
      Prorok Izaiáš nás vyzýva: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky.“ (Mk 1,3)
      Tieto prorokove slová sú nielen adventnou výzvou, ale aj výzvou do nového cirkevného roka, a rovnako do ďalšieho nášho života. Advent je časom pripraviť sa na sviatky Narodenia Krista. Advent je príchod, očakávanie, príprava. Boh prichádza k nám. Dostáva sa nám vzor, ako ho privítať.
      Ján Krstiteľ nezaváhal. Plní si svoje poslanie, ktoré mu určil Boh v lone jeho matky. Krstí a hlása pokánie. Vyznáva, keď ho pokladajú za Mesiáša: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi.“ (Mk 1,7) Inými slovami sa o Jánovi dá povedať, že žije v prítomnosti Božej. Nezaváha. Ján nie je človek, ktorého by najviac zaujímali potreby tela, jedlo, šaty… Ján je človek veľkého ducha, ktorý plní všetko, čo od neho očakáva Boh. Ján nie je trstina vetrom zmietaná. Ján je vzor, ktorý nikdy nezradí svoje svedomie a svoje povinnosti si plní verne. Vo svojom charaktere je pevný, kľaká jedine pred Bohom, za ktorého je ochotný položiť i svoj život. Jeho život oslovuje, že mnohí z celej judejskej krajiny a Jeruzalema prichádzajú k rieke Jordán a dávajú sa krstiť krstom pokánia na odpustenie hriechov. Pre Jánov príklad mnohí nezaváhajú a pripravujú sa na príchod Mesiáša.
      Proroci Izaiáš i Ján Krstiteľ sú vzorom prístupu k našim povinnostiam voči Bohu. Ján Krstiteľ slovom i skutkom učí, že Ježiš musí v nás rásť. Spása sveta nie je v sladkých rečiach, vyberaných jedlách, mäkkých šatoch, príjemnom bývaní, ale v plnení vôle Božej. Ježiš plní ako Bohočlovek vôľu Boha Otca. Proroci Izaiáš i Ján Krstiteľ plnia slobodne vôľu Božiu na svojom mieste a podľa svojho najlepšieho vedomia. A tomu učia aj nás. „Pripravte cestu Pánovi.“ (Mk 1,3) Boh žiada od každého človeka, aby na svojej životnej ceste nezaváhal a splnil úlohy, ktoré dostal od Boha. Slová “pripravte cestu Pánovi“ znamenajú vždy plniť vôľu Božiu a slová “vyrovnajte mu chodníky“ sú výzvou k pokániu za hriechy, výzvou zanechať hriech, výzvou zadosťučiniť za spáchané hriechy.
      Ján Krstiteľ je príkladom a vzorom, výzvou i napomenutím pre nás kresťanov, aby sme nezaváhali. Učí nás, čím a kým máme byť: dubom nie trstinou, ľuďmi pravdy, ľuďmi viery, ľuďmi charakteru. Ján Krstiteľ je nám príkladom, aby sme sa nedali pomýliť vonkajším vzhľadom, pohodlím, mienkou, čo iní povedia, ale aby sme nezaváhali v tom, čo chce od nás Boh. Ján Krstiteľ nás učí robiť a ísť jednoduchou kresťanskou cestou, neobzerať sa ani napravo, ani naľavo, hoci by naša cesta nebola ľahká či príjemná. Život Jána Krstiteľa je nám školou; nikdy si nesmieme znepriateliť Boha, aj keby sme sa museli postaviť proti celému svetu. Boh je predsa nad všetkým a jedine v ňom môžeme mať všetko.
      Je pravdou, že mnoho kresťanov je trstinou bez vlastného premýšľania, bez vlastného presvedčenia, bez vlastných názorov, bez kresťanských zásad, zabúdajú, že stoja stále pred Bohom. Kresťan nesmie byť zlý obchodník, ktorý by za nič predal všetko. Aj Ján cítil hlad a smäd a chlad na púšti. Nezaváhal a bol tým, čím mal byť. Kresťan nesmie zabudnúť, že má aj dušu. Nesmie patriť medzi tých, o ktorých píše sv. Pavol: „Ich bohom je brucho.“
      Sv. František nazval svoje telo “bratom oslom“. Aj on cítil potrebu tela. Drží si ho na uzde, rozumne kontroluje, bdie nad jeho potrebami.
      Boh nás neposiela na púšť a nemusíme sa správať tak, aby sme zbytočne upútali pozornosť na seba, či svoje správanie, životosprávu mali ako sv. Ján Krstiteľ. Máme plniť svoje poslanie voči Bohu, blížnym i sebe. To dokáže iba ten, kto je pánom sám sebe a priateľom Boha. Kto nezaváha, ten dosiahne cieľ.
      Áno, mnohí zaváhali, a predsa dnes sú svätí. Zaváhali sme aj my? Boh o nás neprestal mať záujem. Dôkazom je dnešná výzva z evanjelia. Aj dnes mnohí opúšťajú svoje zlé životné cesty a vyrovnávajú ich, začínajú ísť po správnych chodníkoch. Každý hriech, slabosť, vášeň, chyba, omyl sa dajú opustiť a začať nový život v prítomnosti s Bohom. Nik z nás nie je vylúčený z tohoto nového života. Keď vieme, koho to vlastne čakáme, na čie sviatky narodenia sa pripravujeme, zaslúži si to zmenu nášho života tak, ako o tom rozpráva stará legenda.
      Bohatý kráľ, ktorý žil v prepychu, pohodlí a stoloval pri bohatom stole, nebol zlý, mal dobré srdce a túžil po Bohu i modlil sa, ale nemohol zažiť vo svojom srdci radosť z Boha. Cítil, že Boh je od neho ďaleko.
      Jednej noci, keď ležal v mäkkej posteli, nemohol zaspať. Premýšľal, prečo má tieto ťažkosti s Bohom. Zrazu začul silný hlas pod oknami. Vyšiel na balkón a s hnevom volá: „Kto ma vyrušuje? Čo sa deje?“ Ozval sa pustovník, ktorý s jeho súhlasom mal neďaleko pustovňu: „Hľadám svoju kozu, ktorá mi ušla!“ Na tie slová sa kráľ ešte viac nahneval a kričí: „Ako môžeš byť taký hlúpy, že svojho kráľa vyrušuješ v odpočinku?“ A na to mu pustovník odpovie: „A prečo je môj kráľ taký hlúpy, že si myslí, že Boha nájde v mäkkých šatách, odpočívajúc na zlatej posteli?“
      Legenda sa končí pozitívne. Pustovníkove slová si kráľ zobral k srdcu, zmenil štýl života, vzťah k veciam a ľuďom, a zomrel v chýre svätosti.
Keď aj my túžime žiť v prítomnosti Božej, v príprave na sviatky Božieho narodenia je správne, že meníme svoj vzťah k Bohu, vlastnému životu, jeho hodnotám, ale i k blížnym a veciam. Už nechceme zaváhať. Naopak. Chceme žiť s Bohom nielen v slávnostných chvíľach, ale aj v každodenných povinnostiach. Dnes nemusíme vyzliecť ani šaty a nemusíme sa postiť. Stačí niečo oveľa ľahšie. Snáď viac času i aktivity darovať Bohu, blížnemu či svojej duši.
       Advent je skutočne čas, keď hlasno a mocne sme pozvaní k zmene života v duchu slov: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky.“ (Mk 1,3) Nezaváhajme. Auto sa dá opraviť, dá sa aj bez výhry vyžiť, ale či prípadné dnešné zaváhanie pri výzve k zmene života nebude posledné?
      Prosme o silu splniť hlas evanjelia, hlas volajúceho na púšti slovami dnešného žalmu: „Budem počúvať, čo povie Pán Boh. Naozaj: blízo je spása tým, čo sa ho boja.“ (Ž 85,9.10) Amen.

      Inšpirácie – Mk 1, 1-8
12.06.2003 | Čítanosť(3042)
Mk 1, 14-20
12.06.2003 | Čítanosť(2822)
Mk 1, 21-28
12.06.2003 | Čítanosť(2337)
Mk 1, 9-13


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet