24.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Akým právom znepokojujú veriacich ľudia, ktorí nemajú iní dôkaz proti Bohu, ibaže chcú uzákoniť svoju bezuzdnosť?

~J. Guibert~

09.09.2003 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1211 reakcie0
(Share 280 0)


Téma: Potrebuje svet pastierov? / Jn 10, 11-18

Homília

      Zaiste všetci sme sa stretli s rôznym pohľadom na poslanie, úlohu kňaza. Pre jednu skupinu je kňaz potrebný a dôležitý, a druhá ho nielenže nepotrebuje... Výstižne to vidieť na príklade. Dve skupiny ľudí zostavovali poradie, zoznam profesií, keď by mala raketa letieť dlhodobo do kozmu. V jednej ankete sa kňaz umiestnil na treťom mieste po pilotovi a lekárovi. V druhej dokonca bol až v tretej desiatke, keď pred ním ešte mal miesto holič, psychológ a sudca.
      Aj po dvoch tisícročiach, a zaiste aj v blízkej i vzdialenej budúcnosti, bude veľa ľudí, ktorí si budú pripomínať slová Pána Ježiša: „Ja som dobrý pastier.“ (Jn 10, 11)
      Nikde Ježiš sám o sebe nehovorí tak jasne a vážne, čím je a chce až do konca čias zostať pre človeka. Ježišovi súčasníci nepotrebovali komentár, vysvetlenie Ježišových slov. Dobrý pastier bol jednoducho pojem. Boh sa stará o svoj vyvolený národ. Boh sám si vedie, chráni svoj ľud. A prirovnanie ľudí k ovciam v Starom zákone sa nechápe ponižujúco. Naopak.
      Prvou povinnosťou dobrého pastiera je, že pozná svoje ovce. A Ježiš hovorí: „Poznám svoje a moje poznajú mňa.“ (Jn 10,14) V živote človeka môžu povstať myšlienky, či Boh nezabudol na svoje stvorenie. Najmä v prípadoch choroby, nešťastia, živelných udalostí… Aj vtedy je potrebné si pripomenúť: „Poznám svoje a moje poznajú mňa.“ (Jn 10,14) Veriaci pri týchto slovách nachádza to, čo inde a nikto iný mu nemôže povedať. Môj Boh, môj Ježiš, môj Pastier má pozná, vie o mne, nemusím sa báť. Hlas každého človeka Boh nielen rozozná od iného hlasu, ale naň aj primerane reaguje, aby to človeku bolo čo najviac na osoh. „Ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca...“ (Jn 10,15) Tieto veľké Ježišove slová sú zlatou bránou, ktorou vchádzame do sveta Božieho tajomstva. Otec pozná Syna a Syn pozná Otca a Syn pozná nás. Nič neostáva vo mne a u mňa skryté Bohu. Boh rešpektuje moju vôľu i môj rozum a neprestáva ma milovať, mať starosť o mňa. Ježiš nie je voči mne "nádenník". Povedal: „aj svoj život položím za ovce“ (Jn 10,15), a skutočne zomrel za každého človeka. Pre Ježiša, Dobrého pastiera, sme otvorenou knihou. Bez tajomstva. Bez možnosti kdekoľvek sa ukryť. On všetko vidí. I napriek mojím hriechom hovorí o mne, že som jeho ovca. Či som svätý, či hriešny, patrím mu. Stará sa o pastvu, o veci a udalosti môjho života (porov. Jn 10,3). Záleží mu na mojom šťastí (porov. Jn 10,9). Bráni ma v nebezpečenstve (porov. Jn 10,11). Prorok Amos píše o pastierovi, ktorý “vytrhol z pysku leva dve nôžky, alebo kúsok ucha ovečky“ na dôkaz, že robil všetko, čo bolo v jeho silách, aby ovečku zachránil (porov. Am 3,12). Keď človek zblúdi, on hľadá zablúdenú ovečku (porov. Lk 15,4-7).
      Ježiš jasne robí rozdiel medzi nádenníkom a dobrým pastierom. Dobrý pastier má rád svoje ovce. Ovce cítia jeho lásku. Pastier zabúda na seba a celý sa im venuje. Ježiš, Dobrý pastier, všetko dokáže skutkami. Zomrel na kríži, aby jeho ovce „mali život a mali ho hojnejšie.“ (Jn 10,10)
      Môže niekto z nás pochybovať o Ježišových slovách ako o “radostnej novine“? Nie sme na svete sami. Náš život nie je vystavený slepote. Emmanuel Kant kedysi napísal: „Verš žalmu: «Pán je môj pastier» mi dal viac nádeje do môjho života, než všetky knihy, ktoré som prečítal.“
      Aj keď Ježišove slová o Dobrom pastierovi sú jasné, predsa pre dnešného človeka sú ťažko prijateľné. Dnešný človek túži po autonómii. Nechce byť hnaný ako ovca. A to aj vtedy, keď sám cíti a uvedomuje si, že je skutočne ako ovca: zatúlaný, osamotený, nepotrebný... Ovca, ktorú nikto nehľadá, ktorá je dobrá tak na vlnu či mäso. Aj medzi nami a aj my sme “zablúdené ovce“. Tešme sa, že máme Dobrého pastiera.
      Cirkev obraz “dobrého pastiera“ prijala ako vzor pre kňaza. Kňaz je predsa druhý Kristus. Nie slová, ale skutky potrebuje dnešný svet od kňaza. Keď sa dnes modlíme za duchovné povolania, prosíme za tých, ktorí už pracujú v Cirkvi, ale aj za tých, ktorých si Ježiš volá, aby ho nasledovali, aby boli pastiermi, ktorých si Ježiš – vzor dobrých pastierov – chce poslať medzi vlkov. Dobrí pastieri sú zárukou, že malé stádo uprostred vlkov sa nemusí báť. Sami si tak počínajú, pretože majú nielen vzor, ale aj silu v Dobrom pastierovi, Ježišovi.
      Nároky na dobrého pastiera vždy boli, sú a budú veľké. Ježiš žiada svoje od pastierov, ale aj od oviec. Platia nielen slová „poznám svoje“, ale aj slová „moje poznajú mňa“. Nedovolávajme sa len hlasu pastiera, ale ho aj počúvajme a realizujme jeho slová. Pastier neženie ovce pred sebou, ale ovce idú za pastierom. Nestačí len povedať “verím“, ale aj plniť to, čo prikazuje Písmo, čo učí Cirkev podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Pretože: „Nie každý, kto mi hovorí: «Pane, Pane» vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca...“ (Mt 7,21) Od oviec i od kňaza pastiera sa žiada: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje.“ (Jn 14,21) „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo.“ (Jn 14,23)
      Ježišove slová sú jasné. Je pravdou, že práve preto, že poznáme, a nezachovávame Ježišove slová, kladieme si na ramená nové kríže.
      Blíži sa čas, kedy prichádzajú noví pastieri, kňazi do Cirkvi. Zaiste prichádzajú nadšení, odhodlaní, ochotní položiť i život za ovce. Cirkev ich prijíma, ale nech po “hosanna“ hneď nenasleduje “ukrižuj ho“. Sme predsa, tak pastier i ovce, zodpovední navzájom za seba. Hovorí sa, že akého kňaza si farnosť vyprosí, takého kňaza má. Aj kňaz by sa nemal hneď z farnosti pýtať preložiť, keď sú ťažkosti. Počúvajme hlas jeden druhého. Viďme potreby jeden druhého.
      Je správne, keď vieme prijať rozhodnutie otca diecézy, keď mení kňazov vo farnosti. Poďakovať sa tým, čo odchádzajú a prijať nových. Aj keď snáď cítime smútok, zmena nie je na škodu. Zaiste niečo nám pripomenie, či niečo si uvedomíme. Nie je celkom správne naviazať sa na jednu farnosť či na konkrétnu osobu kňaza. Všetci máme predsa jeden cieľ: mať účasť v Božom kráľovstve a k tomu si pomáhajme.
      Sme rôzni ľudia. Máme svoje kritériá. A to platí aj o povolaní kňaza. Často tak dávame najavo svoje vnútro. Modlime sa dnes, v Nedeľu Dobrého pastiera nielen za dobrých duchovných otcov, kňazov a budúcich kňazov, ale aj za seba. Amen.

      Inšpirácie – Jn 10, 1-21
04.02.2008 | Čítanosť(4525)
Téma: Jn 10, 28
12.06.2003 | Čítanosť(2812)
Jn 10, 1-21
12.06.2003 | Čítanosť(2582)
Jn 10, 22-42


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet