24.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Povolanie je osobné a jedinečné. Je to však povolanie na spoločenstvo. Tí, čo nasledujú Ježiša a náležia mu, patria k sebe.

~KLAUS HEMMERLE~

09.09.2003 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť954 reakcie0
(Share 206 0)


Téma: Poznať a nasledovať Ježiša / Mk 8,27-35

Homília

      Každý môže v živote zažiť svoju konverziu, obrátenie. Aj my, čo sme vo viere vychovávaní odmalička, môžeme pri určitých udalostiach života si uvedomiť kvalitu, vernosť, stálosť svojej viery.
      Rodičia si môžu všimnúť, že dospievajúce deti začnú mať ťažkosti nielen s modlitbou, ale i s pristupovaním ku sviatostiam a tiež s účasťou na svätej omši.
Ale aj veriaci v rokoch, keď hodnotia svoje životné kroky a porovnávajú svoju filozofiu života s okolím, môžu prežiť obdobie, ktoré nie je často jednoduché a ľahké.
      Choroba a staroba, najmä keď človek je dni a hodiny často sám, premýšľa, hodnotí, porovnáva, sú poznačené vážnymi otázkami.
      Ježiš na ceste okolo Cézarey Filipovej spýtal sa svojich učeníkov: „Za koho ma pokladáte vy?“ (Mk 8,27)
      Evanjelista Marek zaznamenal odpoveď Petra: „Ty si Mesiáš,“ (Mk 8,19) a čítame aj reakciu Ježiša na Petrove vyznanie: Ježiš „ich prísne napomenul, aby o ňom nerozprávali nikomu. Potom ich začal poúčať.“ (Mk 8,30-31)
      Marek poukázal na to, s akou starostlivosťou Ježiš vychovával apoštolov. Židia boli presvedčení, že ich národ je Bohom vyvolený a má očakávať Mesiáša. Králi, kňazi a proroci boli úkonom pomazania olejom povýšení do svojich hodností a označení poslaním. Z toho vznikol aj titul Mesiáš – Kristus – Pomazaný. V časom Ježiša tento titul patril jedine očakávanému Mesiášovi, Vykupiteľovi. Židovský národ oslovený prorokmi vedel, že Mesiáš príde z Dávidovho rodu. Vyvolený národ mnoho trpel. A tak za čias, keď boli ujarmení Asýrčanmi, Peržanmi, Grékmi a nakoniec Rimanmi, keď nepoznali opravdivú slobodu a nezávislosť, myšlienka na Mesiáša dávala národu silu, odvahu znášať ťažkosti a utrpenia. Stalo sa, že pod politickým a náboženským tlakom začali očakávať Mesiáša ako osloboditeľa spod jarma Rimanov, ktorý založí bohaté pozemské kráľovstvo. Táto predstava pôsobila aj na apoštolov. Oni rovnako si mysleli, že Ježiš je týmto Mesiášom s mečom v ruke. Matka synov Zebedejových Ježiša prosila o miesta pre svojich synov v takto chápanom kráľovstve.
      Božie cesty nie sú však ľudskými cestami. Boh používa iné prostriedky na dosiahnutie svojich cieľov ako ľudia. Ježiš zasväcoval svojich učeníkov do svojho diela spásy. V slovách „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych“ (Mk 8,31) Ježiš očisťuje pochop u učeníkov o budúcom Mesiášovi. I keď Ježiš o týchto udalostiach „hovoril im to otvorene“ (Mk 8,32), Peter si počína opačne. Berie Ježiša stranou a dohovára mu. Ježiš vtedy veľmi rázne napomína Petra: „Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ (Mk 8,33)
      Židia na utrpenie a kríž vždy pozerali s pohoršením. Ježiš však utrpeniu a krížu dáva novú hodnotu. Kríž sa stáva symbolom absolútnej Kristovej požiadavky pre náš život. Kríž je podmienkou nasledovania Krista. Preto Ježišove slová „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Lk 9,23) hovoria o úplnej oddanosti Bohu, teda, aby sme kríž milovali, niesli ho s láskou a nepočínali si ako Peter.
      Ježiš ako Mesiáš mal radikálne odlišný plán od Židov. Mesiáš bude mať na hlave korunu z tŕnia a nie zo zlata. Umrie na kríži, hoci sa na jeho smrti mnohí pohoršia. Mesiáš bude pochovaný, ale vlastnou mocou vstane z mŕtvych. Ježiš Mesiáš nezvíťazí vo vojne, ale v utrpení a v posvätení. Mesiáš je víťaz vtedy, keď iní budú sa nazdávať, že zvíťazili nad ním. Ponížený na kríži je vlastne nekonečne veľký a mocný, aký môže byť iba Boh, Mesiáš, Vykupiteľ a Spasiteľ.
      Ježišove otázky „Za koho ma pokladajú ľudia,“ a „za koho ma pokladáte vy“ (Mk 8,27.29) prezrádzajú, že aj dnes mnohí neporozumeli tomu, prečo Ježiš prišiel na svet, prečo trpel, prečo podstúpil potupnú smrť na kríži a prečo vstal z mŕtvych. Mnohí sa odvolávajú na Ježiša, hovoria o ňom, ale žijú podľa Ježiša, plnia jeho vôľu? Aj dnes sa pohoršujú na požiadavkách, ktoré na nás kladie Ježiš. Zaprieť sa, zrieknuť sa, prijať kríž, kríže, niesť ich dlho, roky, do konca svojho života je nielen ťažké, ale pritom nešomrať, nevysmievať sa Bohu, nerúhať sa… Ako dokážeme či nedokážeme plniť vôľu Pána Ježiša, dávame odpoveď nielen slovom, ale i skutkom na otázku: „Za koho ma pokladáte vy?“ (Mk 8,27) Kresťan nemôže od Boha prijímať len výhody, ale i kríže. Preto niesť svoj kríž, ako to od nás právom žiada Ježiš, má pre našu spásu význam.
      Prijať a niesť svoj kríž nie je v živote jednoduchá vec. Kto s Ježišom nesie svoj kríž, spozná, že nemusí si zúfať. Veriaci človek nerieši svoje kríže samovraždou, vraždou, eutanáziou. Veriaci spoznáva v utrpení Ježiša jeho lásku. Aj keď mu neubúda kríža, krížov, hovorí ako Peter vedený Duchom Svätým: „Ty si Mesiáš.“ (Mk 8,29) Ježiš jediný dá víťazstvo, večný život. Veriaci si zvlášť pri Ježišových otázkach uvedomuje, že všetko, čo je cenné a krásne, rodí sa najmä za cenu obetí a bolestí. Matka v bolesti privádza dieťa na svet, ale ktoré dieťa môže matke splatiť bolesti, prebdené noci? A za koho dieťa pokladá svoju matku? A za koho dieťa pokladá otca? Či námaha, pot tváre, mozole na dlaniach sú príjemné? Otec, ktorý miluje svoje dieťa, povie áno. A za koho pokladáme chirurga – lekára? Skalpel v jeho ruke, aj keď spôsobí bolesť, lieči.
      Poznať a vyznávať Ježiša ako svojho Pána a Boha je povinnosť i radosť. On z lásky nás učí vyznávať vieru skutkami. Zaiste každý kríž je ťažký.
      Keď manžel opustí svoju manželku a žije s inou, je to kríž pre opustenú manželku. Pošliapal jej lásku. Zradil ju. A predsa aj táto manželka musí pamätať na slová, ktoré povedala pri vysluhovaní sviatosti manželstva: „…v žiadnom protivenstve, tak mi Pán Boh pomáhaj.“
      Pre starých rodičov je ťažkým krížom, keď ich deti nenavštívia, keď sa o nich nepostarajú v starobe, keď sa nesmú stretnúť s vnúčatami. Aký ťažký kríž nesie žena, ktorej muž je často opitý. Ťažký je kríž, ktorý musí niesť mladý človek, keď ho zrazil autom opitý vodič. Ťažký je kríž pre rodičov, ktorým sa narodí telesne postihnuté dieťa. Ťažký je kríž, keď mladý človek nemôže uplatniť svoje nadanie, svoje vedomosti.
      Búriť sa proti svojmu krížu? Nakoľko? Čo podniknúť? Hlboká viera pomáha zobrať kríž a niesť ho v šľapajach Ježiša. Nejeden veriaci sa naučil v modlitbe, cez sviatosti nájsť vôľu Božiu.
      O mladej rodinke, o ich krížoch jedným dychom, jednou vetou informovala v autobuse svoju susedku žena v rokoch: „Predstav si, narodilo sa im choré dieťa, ktoré po uvážení dali do ústavu a druhé dieťa, zdravé, im u starej matky padlo z kolísky a ochrnulo. Ona nemá tridsať rokov, a lekár jej oznámil, že začína u nej skleróza multiplex a – oni ešte veria v Boha!“ A žena, ktorú o situácii informovala, poznamenala: „To je pre nich jediné, čo im pomôže niesť ich kríže. Ľudia potešia, pomôžu, ale jedine viera v Boha im v ťažkých všedných dňoch dá silu niesť ich kríže.“ Pretože hovorili hlasnejšie, starší muž ticho poznamenal: „Máte pravdu. Len viera v Boha dá silu si nezúfať, vytrvať, dokonca niesť kríže.“
      Každému Ježiš hovorí: „Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.“ (Mk 8,35) Peter správne zodpovedal Ježišovu otázku: „Za koho ma pokladáte vy?“ (Mk 8,27) Každý sa môže presvedčiť, že kríž môže priviesť človeka k zmene postojov k životu a k svätosti. Je to konverzia, obrátenie, nájdenie, objavenie nového života, nový pohľad na cieľ svojho života, plodnejšie poslanie tu na zemi.
      Vo vrecku uniformy padlého vojaka našli na kúsku papiera napísané tieto slová:
       „Pane, modlil som sa o zdravie, aby som mohol urobiť veľké veci; a dostalo sa mi len chorôb, aby som mohol dobre robiť.
      Prosil som o bohatstvo, aby som mohol byť šťastný; dostal som núdzu, aby som mohol byť múdrejší.
      Prosil som o silu, aby ma ľudia obdivovali a chválili; dostal som slabosť, aby som poznal, že Boh je najpotrebnejší.
      Prosil som o mnohé veci, aby som mohol byť šťastný v živote; dostal som život, aby som sa mohol tešiť mnohými slovami.
      Pane, neobdržal som nič z toho, o čo som prosil, ale dal si mi všetko, čo je mi potrebné. Napriek všetkým mojim prosbám, moje nevypovedané modlitby si vypočul, veď som spomedzi ľudí najviac šťastný.“ Amen.

      Inšpirácie – Mk 8, 22-30
      Inšpirácie – Mk 8,31 – 9,1
12.06.2003 | Čítanosť(2743)
Mk 8, 31 - 9, 1
12.06.2003 | Čítanosť(2615)
Mk 8, 10-21
12.06.2003 | Čítanosť(2338)
Mk 8, 22-30


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet