18.júl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Aj po rozhrešení zostáva v kresťanovi akási oblasť tieňa, spôsobené ranami po hriechu, nedokonalosťou lásky pri ľútosti, oslabením duchovných schopností, v ktorých ešte zotrváva akési nákazlivé ohnisko hriechu, proti ktorému treba stále bojovať umŕtvovaním a pokáním. Takýto je význam poníženého, ale úprimného zadosťučinenia.

~Ján Pavol II.~

14.08.2003 - Miron
čítanosť2229 reakcie0
(Share 654 0)


Téma: Zosnutie presvätej Vládkyne našej Bohorodičky a vždy Panny Márie / Lk 10, 38-42 a 11, 27-28

Myšlienky... 171/2003

AI      Rímsky spisovateľ Aulus Gellius napísal o svojom zážitku na ceste z Kassiopei do Brundusia. Na lodi medzi cestujúcimi bol aj istý filozof z Atén, ktorý pyšne sľuboval, že za dobré peniaze naučí svojich žiakov pohŕdať smrťou. Počas plavby sa však strhla búrka a spisovateľ si nemohol odoprieť pozorovať, ako sa tento filozof bude správať. „My ostatní,“ hovorí, „sme nahlas kričali, keď loď bola zmietaná veľkými vlnami. Toto síce filozof nerobil, ale v tvári menil farbu a celý sa triasol. Tým sa nijako nelíšil od ostatných...“
KE      I dnes je veľa šarlatánov, ktorí prichádzajú s rôznymi technikami, ako sa zbaviť strachu zo smrti. Úbohí ľudia, ktorí im naletia. Nemusíme hľadať pomoc u týchto podvodníkov. Naša viera nám dodáva nádej, že smrť nie je zánikom života, ale iba zmenou, prechodom do iného kvalitatívne lepšieho života.
DI      Toto si dobre uvedomujeme, keď oslavujeme sviatok Nanebovzatia Panny Márie.
      Apoštoli po nanebovstúpení Ježiša Krista sa vrátili z Olivovej hory do Jeruzalema. „Všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi“ (Sk 1, 14).
      Sväté písmo potom už nespomína Pannu Máriu. Veľa sa však o nej zachovalo v kresťanskej tradícií. Denne sa zúčastňovala na slávení Eucharistie a z rúk sv. Jána prijímala Božie telo. Denne navštevovala miesta, kde trpel a umrel jej Syn. Jej najväčšou túžbou bolo čím skôr byť pri svojom Synovi.
      Podľa niektorých správ Panna Mária žila ešte 14 rokov po Ježišovej smrti. Iné správy spomínajú 23 rokov.
      Sv. Pavol píše, že smrť je pokuta za hriech. Panna Mária, keďže nemala ani dedičného ani osobného hriechu, nemala smrť okúsiť. Chcela sa však pripodobniť Ježišovi Kristovi, ktorý tiež umrel. Smrť, ak ju prijmeme ako Božiu vôľu, je prejavom veľkej pokory, veľkou obetou Bohu a príležitosťou získať si veľké milosti. Aj pre nás na konci nášho života bude veľkým potešením, keď si pomyslíme, že aj Panna Mária podstúpila náš údel.
      Našu smrť predchádzajú rozličné choroby, bolesti a často i strata pamäti. U Panny Márie to tak nebolo. U nej smrť nastala ako tichučký spánok, v ktorom sa prečistá duša oddelila od panenského tela. Sv. Hieroným píše, že telo Panny Márie pochovali v Getsemanskej záhrade. Boh povolal apoštolov do Jeruzalema, keď sa blížil čas odchodu Panny Márie. Boli svedkami jej smrti a oni aj pochovali jej telo. Len apoštol Tomáš chýbal. Keď na tretí deň prišiel, apoštoli otvorili hrob, aby mu naposledy ukázali telo Panny Márie. V hrobe však telo nenašli. Hrob bol prázdny. Apoštoli boli presvedčení, že Ježiš Kristus aj telo Panny Márie slávne vzal do neba.
PAR      Aj táto správa nám dáva možnosť vidieť ďalej a hlbšie. Nechápeme smrť ako bezohľadný, brutálny zákon. Vidíme jej druhý breh, vidíme kypiaci život, ktorý odtiaľ kynie. Pri myšlienke na smrť je potrebné zmobilizovať všetky zálohy našej niekedy ospanlivej viery... Smrť je len vtedy vyslobodením, ak je na ňu človek pripravený, ak umiera v pokoji s Bohom, ak prijal smrť z Božích rúk, ak skutočne „odovzdal svoju dušu Stvoriteľovi“. Kto myslí na smrť, dobre žije i dobre umiera.
MY      Pred rokmi vo Vajnoroch pri Bratislave boli svetové majstrovstvá v parašutizme. Bol pekný slnečný deň. Stala sa však nehoda. Jednému francúzskemu parašutistovi sa neotvoril padák. Padol na zem a zomieral. Pribehla k nemu jeho manželka. Keď videla, čo sa stalo, začala volať po kňazovi. Medzi divákmi bol jeden katolícky kňaz, ktorý našťastie vedel po francúzsky. Pribehol k umierajúcemu, vzbudil s ním dokonalú ľútosť, dal mu rozhrešenie a tak ho pripravil na cestu do večnosti. A manželka bola spokojná. Nevolala po lekárovi, lebo ten by už nič nepomohol. Netrhala si vlasy od zúfalstva, ale urobila to, čo bolo najpotrebnejšie. Prečo? Lebo obidvaja boli hlboko veriaci. Verili v Krista a milovali ho. Preto sa im dostalo milosti, ktorá umierajúcemu otvorila cestu do večného života. (František Dancák, Dal nám príklad, 13. dodatok, Kružlov 1994, s. 119.)
ADE      Nemusíme hľadať rôzne úniky pred smrťou. Smrť je potrebné prijať a pripraviť sa na ňu. Prosme Nanebovzatú, aby sa za nás prihovárala u svojho Syna a vyprosila nám hojné milosti pre chvíľu našej smrti.


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet