18.september 2019

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Boh sa neobáva toho, že ťa vidí plakať, lebo pozná hodnotu sĺz.”

~CARLO CARRETTO ~

02.07.2003 - Miron
čítanosť4416 reakcie0
(Share 681 0)


Téma: Človek / Nevera / Viera / Mk 6, 1-6

Myšlienky... 150/2003

      Nevera Ježišových rodákov nás musí udivovať. Vnímali jeho múdrosť, ktorej prameň nepoznali i zázraky, ktoré sa diali jeho rukami. Napriek tomu však neverili. Čo bolo príčinou ich nevery? Mohli by sme povedať, že nedokázali prekročiť hranice svojho vnímania. Dokázali pochopiť to, čo mohli vidieť a čoho sa mohli dotknúť. Ísť za hranice tohto poznania však nedokázali. Ježiša Krista vnímali ako jedného spomedzi seba, obyčajného tesára, ktorý videli vyrastať v Nazarete. Nedokázali prekročiť túto hranicu poznania.
      Aj my sme vystavení nebezpečenstvu, že sa ocitneme v zajatí rôznych stereotypných predstáv, ktoré nám zabránia vnímať Božie pôsobenie v nás i vo svete. Potrebujeme sa neustále učiť hľadieť za hranice svojho prirodzeného vnímania. Potrebujeme sa naučiť pozerať na svet očami viery. Nemusíme nutne chápať všetky tie nadprirodzené súvislosti, aby sme mohli prijať ich pôsobenie vo svojom živote. Nemusíme chápať, čo je to elektrina, ale ešte kvôli tomu nemusíme žiť vo tme.
      Ak by sme chceli kráčať životom limitovaní hranicami vnímania sveta pomocou zmyslov, ale i pomocou nášho rozumu, čoskoro vy sme uviazli na plytčine priemerného života, v ktorom tým najdôležitejším bude zabezpečenie primárnych telesných potrieb. Božie slovo nás však volá, aby sme kráčali životom vo viere. Neraz takto zakúsime skúsenosť Abraháma, ktorý sa na Boží hlas vydáva na cestu, ktorej cieľ nepozná. Možno, že v takej situácií sa objaví zaváhanie, nutkanie vrátiť sa k „bezpečnému“ životu ohraničenému prirodzeným poznaním, ale v takých okamžikoch i k nám zaznieva Ježišovo povzbudenie: „Neboj sa len ver!“ (Mk 5, 36).
      Správanie Ježišových rodákov nás upozorňuje aj na iné nebezpečenstvo, ktoré môže ohroziť náš duchovný život. Ľudia v Nazarete nielenže nedokázali prekročiť hranice svojho poznania, ale oni ich ani jednoducho nechceli. „Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?“ (Mk 6, 2-3). Evanjelista Marek dodáva, že sa na ňom pohoršovali. Jednoducho nedokázali v srdci prekonať hranice, ktoré vytýčila ich egoistická pýchy. Jednoducho nechceli uznať, že v Ježišovi sa stretávajú s niekým väčším od seba.
      Ježiš Kristus chápal ich postoje. Hovorí: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome“ (Mk 6, 4). Nazaretčania však tým, že Ježiša Krista prijímali len ako jedného spomedzi seba, stratili príležitosť, aby sa ich dotkla Božia moc.
      Dá sa žiť aj v hraniciach, ktoré určuje naše prirodzené vnímanie sveta ako aj naše srdce. No takto sa uzatvárame pre dary a milosti, ktorými nás chce Boh obdarovať. Život v takomto ohraničení nemôže uspokojovať srdce človeka, ktoré je stvorené pre vyššie vec. Skúsme preto nacvičovať si každý deň „chodenie životom vo viere“. (Podľa: J. David Hoke: Believing Is seeing.)

      Inšpirácie
27.05.2011 | Čítanosť(4770)
Téma: Človek / Duchovný život
27.05.2011 | Čítanosť(4705)
Téma: Istota / Človek / Život
12.06.2003 | Čítanosť(2991)
Mk 6, 14-29
12.06.2003 | Čítanosť(2981)
Mk 6, 1-13
27.06.2003 | Čítanosť(2707)
Človek


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet