19.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „V živote máme dve alebo tri možnosti stať sa hrdinom, no každý deň máme možnosť nebyť zbabelcom.”

~RENÉ BAZIN~

20.06.2003 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť1979 reakcie0
(Share 484 0)


Téma: Vzdávajte vďaky Pánovi / Vďačnosť / Lk 17, 14

Myšlienky... 139/2003

      Ruský spisovateľ I. S. Turgenev napísal legendu, v ktorej opisuje, ako Boh vystrojil v nebi hostinu pozemským čnostiam. Bolo ich mnoho a všetky sa pozdravovali ako staré známe. Len dve sa pozerali na seba ako cudzie, pretože sa videli po prvýkrát: štedrosť a vďačnosť. Štedrosť, ktorá plnými rukami rozdávala, ale nikde na zemi sa nestretla s vďačnosťou.
      V tejto legende je mnoho pravdy. Vďačnosť nie je vrodená čnosť. Nie je v povahe človeka, ktorý sa rodí ako egoista. Už malé dieťa siaha po všetkom a chce všetko len pre seba. Čo stojí námahy naučiť ho pekne vysloviť: ďakujem.
      Nevďačnosť veľmi bolí a hlboko raní ľudské srdce. Rodičia sa sťažujú na svoje deti, priateľ na priateľa, predstavený na podriadených, že sú nevďační.
      V evanjeliu čítame, ako Pán Ježiš cestou do Jeruzalema prechádzal územím medzi Samáriou a Galileou. Pred vstupom do ktorejsi dediny zďaleka počul volanie malomocných. Keď ich uvidel, povedal im: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ (Lk 17, 14).
      Malomocní poslúchli bez rozmýšľania, a tak boli cestou uzdravení. Všetci si to uvedomili, ale iba jeden z nich sa vrátil a poďakoval sa za uzdravenie. „A bol to Samaritán“, dodáva evanjelista (Lk 17, 16). Teda cudzinec v tomto kraji. Keď to Ježiš videl, povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?“ (Lk 17, 17-18).
      Nevďačnosť bolí nielen nás ľudí, ale bolí aj samého Ježiša, ako sa to stalo aj pri uzdravení desiatich malomocných... Bohu máme ďakovať za množstvo darov a dobrodení. Boží Syn sa stal človekom, aby nás vykúpil a zanechal nám sviatosti ako prostriedky spásy.
      Bohu máme ďakovať za všetko, čo nám dáva. Za život, za zdravie, za vzduch, slnko, vodu... I za to, že náš život je neraz plný skúšok, krížov, trápení, ale aj za silu, ktorou nám pomáha ich niesť.
      Vo Svätom písme máme mnoho príkladov vďačnosti. Už Noe po potope priniesol obetu Bohu za záchranu. Podobne urobil Abrahám, keď prišiel do zasľúbenej zeme. Dávid, keď sa stal kráľom. Mladého Tobiáša často na ceste chránil archanjel Rafael. Panna Mária vo svojom chválospeve ďakuje za všetky dary, najmä za milosť, že si ju Boh vyvolil za matku svojho Syna a Vykupiteľa sveta. Zachariáš, že mu v starobe požehnal syna, Jána Krstiteľa. Staručký kňaz Simeon, že v starobe mohol na vlastné oči vidieť Vykupiteľa sveta. Sv. apoštol Pavol vo svojich listoch ďakuje Bohu za všetky dary a nabáda každého k vďačnosti.
      Sám Ježiš chcel, aby ľudia neustále po celom svete vzdávali vďaky a oslavovali ho. Preto aj ustanovil novozákonnú obetu – sv. liturgiu. Sú v nej pekné modlitby vďačnosti, ako napr.: „Vzdávajme vďaky Pánovi“, „Naozaj je dôstojné a správne ospevovať ťa a zvelebovať, chváliť ťa a vzdávať ti vďaky...“. Alebo na konci sv. liturgie: „Ďakujeme ti, láskyplný Vládca...“ a i.
      Je povinnosťou nás kresťanov, aby celý náš život bol odpoveďou za ustavičný dar Božej lásky. Iba tak budeme môcť úprimne a zo srdca spievať pieseň vďaky a kráčať i cez prekážky do radostnej večnosti.
17.09.2003 | Čítanosť(1818)
Téma: Vďačnosť / Lk 17, 11-19
14.07.2003 | Čítanosť(1471)
Téma: Obdiv / Vďačnosť
12.06.2003 | Čítanosť(2760)
Lk 17, 20-37
12.06.2003 | Čítanosť(2533)
Lk 17, 1-10
12.06.2003 | Čítanosť(2235)
Lk 17, 11-19


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet