19.september 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Čím viac je v nás ducha a vnútorného pokoja, tým krajší je náš život.”

~FIODOR M. DOSTOJEVSKIJ ~

20.06.2003 - o. RNDr. Jozef Voskár
čítanosť2576 reakcie0
(Share 517 0)


Téma: Pane, nemám človeka... Jn 5, 7-8 / Hriech / Uzdravenie / Viera

Myšlienky... 137/2003

       „Pane, nemám človeka čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa tam sám dostanem, iný ma predíde. Ježiš mu vravel: Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ (Jn 5, 7-8).
      Aj dnešná doba má tiež množstvo svojich chorých tak ako za Ježišových čias pri rybníku Betsata (por. Jn 5, 3). Ba dá sa povedať, že ich je nepomerne viac nielen čo do počtu, ale čo do druhu chorôb, ktorým dnes zvykneme hovoriť „civilizačné“ a najmä tie, ktoré priamo postihujú človeka ako dôsledok jeho hriechu, jeho hriešneho životného štýlu. Títo ľudia úporne hľadajú cestu k zdraviu, napĺňajú nemocnice, sanatória, kúpeľné miesta podľa druhu diagnóz, vynakladajú veľa úsilia i prostriedkov na to, aby boli opäť zdraví. Tí, ktorí majú dar viery, vkladajú neraz poslednú nádej aj do uzdravení z nadprirodzeného zásahu Božieho a putujú na zvlášť omilostené miesta sveta, ako sú Lurdy, Fatima a pod.
      Udalosť, ktorá sa stala v istú sobotu počas sviatkov v Jeruzaleme na rybníku Betsata pri Ovčej bráne, sa začala Ježišovou otázkou adresovanou chorému 38 rokov: „Chceš ozdravieť?“ Chorý mu povedal: „Pane, nemám človeka čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda“ (Jn 5, 7). Keďže chorý nevedel, s kým ma dočinenia, ani netušil, že je tu pri rybníku už naposledy, pretože Ježiš mu prikázal vziať si lôžko a odísť a sám sa tiež stratil medzi zástupom.
      Natíska sa nám prirodzene otázka, čo týmto činom Ježiš všetko sledoval. V Jeruzaleme, kde sa pohybovala židovská náboženská elita, Ježišovi zvlášť záležalo predovšetkým na Božom sebazjavení, na zjavení moci nad všetkým, nad Zákonom, nad sobotou i nad chorobou práve uzdraveného človeka. Kdekoľvek Ježiš urobil niečo podobné „... zástupy žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc a nie ako ich zákonníci“ (Mt 7, 28-29). Aj na inom mieste zo zástupu vychádzali otázky: „Čo je to? Nové učenie s mocou!“ (Mk 1, 27). A túto moc Ježiš ako Boží Syn demonštruje a predstavuje sa ňou ako pravý a jediný Mesiáš, ktorého v Izraeli všetci očakávali. Sám na tomto mieste a pri tejto príležitosti povedal Židom: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu“ (Jn 5, 17-18).
      Až na druhom mieste je potom Ježišova ľudomilná pomoc chorému, ktorého si všimol v jeho beznádeji na uzdravenie, pretože nemal nikoho, kto by ho zniesol do rybníka a iste aj preto, že bol chorý už 38 rokov. Keby Ježišovi išlo len o pomoc chorým, bol by mohol uzdraviť jedným slovom aj všetkých ostatných chorých, čo ležali pri rybníku. A mohol by to urobiť aj dnes, a predsa to neurobí, pretože aj choroby, bolesť a utrpenie rôzneho druhu sú prostriedkami, ktorými si Boh priťahuje človeka k sebe. Ježiš neprišiel na svet choroby, bolesť a utrpenie odstrániť, ale dať im nový pravý zmysel. „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma“ (Lk 9, 23). Ani v Lurdoch sa telesne neuzdraví každý, kto tam príde s vierou i s nádejou na uzdravenie. Ale určite sa domov vracia viac duchovne uzdravených ako telesne. A tu sme pri ďalšom závažnom momente, ktorý nám má čo povedať a z ktorého musíme vyvodiť dôsledky i pre náš život.
      Uzdravený išiel do chrámu poďakovať sa Bohu za uzdravenie. Ježiš ho tam našiel a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie“ (Jn 5, 14). Exegéti vysvetľujú, že uňho mohlo ísť pravdepodobne o chorobu, ktorá bola priamym dôsledkom nejakého hriechu. Hriech ho teda telesne paralyzoval na dlhé roky, ale Ježiš, ktorý vždy uzdravuje celého človeka, aj duchovne aj telesne, ho týmto zároveň varoval pred hriechom, aby sa mu nestala – paralýza duchovná, ktorý by mohla mať za následok paralýzu večnú, neschopnosť večne žiť s Bohom.
      Tých telesných paralýz alebo znehybnení je iste v dnešnom svete dosť. Ale nepomerne viac je tých, ktorí sú znehybnení duchovne, „čo sedia vo tme a v tôni smrti“ (Lk 1, 79). Týchto stále pribúda a tiež by mohli v beznádeji povedať: Pane, nemám človeka, ktorý by mi pomohol spoznať teba, teba prijať, s tebou sa stotožniť a žiť v plnosti života, ktorý si nám zabezpečil a sám to aj potvrdzuješ: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie“ (Jn 10, 10). Čo teda chýba nám, čo stretávame na každom mieste duchovne ochrnutých bratov a nepomôžeme im? Bezpochyby je to pevná viera, moc viery v nás a hlavne moc našich skutkov z viery. Prečo bola dynamika evanjelizácie v prvých troch storočiach v pohanskom svete rímskej ríše taká úspešná? (Tertulián rímskym pohanom povedal: včera sme tu neboli a dnes sme všade!) Lebo tu bola „pavlovská“ apoštolská horlivosť založená aj na výroku sv. Pavla: „Viem, komu som uveril“ (2 Tim 1, 12). Ak sme slabí vo viere, nie sme schopní pomôcť duchovne ochrnutým. Nová evanjelizácia musí byť vlastne ako tá „stará“ spred 2000 rokov, aby priniesla uzdravenie duchovne ochromeným bratom súčasného novopohanského sveta. Preto si pre túto schopnosť úspešnej evanjelizácie od Zmŕtvychvstalého Krista vytrvalo vyprosujme hlbokú a pevnú osobnú (nie „masovú“) vieru a tak potom budeme dobrými nástrojmi živého Krista pri uzdravovaní duchovne ochrnutých a budeme ich spúšťať do mora Božej lásky.
25.06.2003 | Čítanosť(4110)
Téma: Hriech
26.08.2003 | Čítanosť(1678)
Téma: Hriech / Maličkosti
12.06.2003 | Čítanosť(2375)
Jn 5, 1-15
12.06.2003 | Čítanosť(2370)
Jn 5, 31-47
12.06.2003 | Čítanosť(1961)
Jn 5, 19-30


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet