19.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Tí, čo nemyslia na budúce veci – sú horší od zvierat.

~sv. Ján Zlatoústy~

20.06.2003 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť2701 reakcie0
(Share 601 3)


Téma: Stretol ma dnes Pán... / Stretnutie Pána / Obrátenie

Myšlienky... 131/2003

      Športovec Tomáš Loundry sa v roku 1972 vrátil z olympijských hier v Mníchove. Po príchode domov sa ho novinári pýtali, čomu pripisuje svoje veľké úspechy. Na prekvapenie všetkých vyhlásil, že 33 rokov svojho života počíta za stratené. Od mladosti vraj obdivoval a napodobňoval slávnych športovcov, ale pri tom všetkom pociťoval, že jeho srdce je prázdne a že žije bez ozajstnej útechy.
      Čo ho priviedlo k zmene svojho života?
      Jedného dňa sa vrátil z arény do bytov športovcov. Svojho suseda, ktorého vždy obdivoval pre jeho vyrovnanú povahu, našiel vo svojej izbe čítať Sväté písmo. Svitlo mu v hlave, že to musí byť čosi, čo ešte neokúsil. Dal sa aj on do čítania Svätého písma a po čase spozoroval, že celý jeho život sa mení. Srdce sa naplňovalo nádejou a jeho život sa už nezdal bremenom. Aj priatelia si ho viac vážili pre jeho vyrovnanú povahu, než pre športové úspechy. Priznal sa, že je to preto, že vo svojom živote sa stretol s Pánom neba a zeme, ktorému chce verne slúžiť.
      „Stretol ma dnes Pán a novú radosť mi do srdca vlial. Z tej radosti chcem spievať a tlieskať Pánovi...“ Táto mládežnícka pieseň mi prichádza na um práve pri tomto príbehu, ktorý je naozaj stretnutím sa s Pánom..., ktoré vlieva do srdca človeka novú radosť a nádej.
      Stretnutie Pána sa v našom východnom obrade nazýva aj sviatok, ktorý slávime 2. februára. Z evanjelia počúvame, že sa tu s Kristom stretáva staručký kňaz Simeon a prorokyňa Anna. Je to šťastné stretnutie! Vrcholné šťastie starca, ktorý v živote tak mnoho videl a zažil. A teraz uvidel Spasiteľa. Nič väčšieho mu už svet nemôže ani ukázať, ani dať. Preto chce už zomrieť: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov...“ (Lk 2, 29-31). Šťastný starec sa rozospieval šťastím, že mohol Krista nielen stretnúť, uvidieť, ale aj držať vo svojom náručí. Preto je nesmierne šťastný, preto môže aj zomrieť.
      Koľko podobných príbehov a príkladov zo života by sme mohli uviesť ako mnohí, pre ktorých život stratil zmysel, nemal cenu, po stretnutí sa s Bohom ich život sa stal novou nádejou.
      Emile Zola, významný francúzsky spisovateľ, nebol počas svojho života vôbec žiadnym pilierom Cirkvi. Pokiaľ navštevoval chrám, tak len preto, aby sa posmieval „hlúpym ľuďom“, ktorí tam boli. Ale Boh neopúšťa svoje tvory. Čaká na vhodný okamih, aby sa s ním mohol stretnúť. Tento okamih pre Emila Zolu prišiel, keď si v zrelom veku zlomil nohu. Plynuli mesiace a napriek všestrannej liečbe sa rana nehojila, ale naopak zväčšovala. Lekári, ktorí videli neúspech svojho liečenia, sa rozhodli pre amputáciu nohy.
      Avšak na Štedrý deň, keď ležal v posteli, mal sen. Zdalo sa mu, že vchádza do chrámu, na stene vidí Pannu s Dieťaťom v náručí a spieva koledu. Keď nasledujúceho dňa Zolova manželka zaspieva tú istú koledu, Zola ju požiada, aby šla do chrámu a zažala tam sviečku pri obraze Matky Božej. Manželka mu vyhovela a Zola ešte ten deň pocítil neobyčajnú bolesť v boľavej nohe. Keď sa pokúsil vstať, zistil, že jeho noha je zdravá. Bolo to zázračné uzdravenie.
      Emile Zola nielen opísal toto zázračné uzdravenie, ale sa aj obrátil na vieru, ktorú doteraz potupoval. Dňa 18. apríla 1896 urobil akoby verejnú spoveď. Po tridsiatich rokoch, v priebehu ktorých bol zakladateľom a členom slobodomurárskej lóže, vo veku 56 rokov sa toho všetkého vzdal, obrátil sa k Bohu a znovu nadviazal spojenie s katolíckou cirkvou. Toto obrátenie vyvolalo vtedy veľký ohlas, aj keď je dnes málo známe. (Immaculata 1998, 38).
      Hľadajme aj my tieto kontakty, spojenia a stretnutia s Bohom... Stretnutia s ľuďmi často rania, bolia, poškvrnia, zanechajú smútok. Stretnutia s Bohom potešia, posvätia bôle nášho každodenného života. Po stretnutí s Bohom aj my môžeme zažiť šťastie ako Simeon a spolu s ním zaspievať pieseň vďaky. Alebo túto známu mládežnícku pieseň: „Stretol ma dnes Pán a novú radosť mi do srdca vlial. Z tej radosti chcem spievať a tlieskať Pánovi. Tak všetci spolu chváľme ho za to, že drží nás v náručí.“
20.07.2003 | Čítanosť(2209)
Téma: Obrátenie / Zmena
08.02.2010 | Čítanosť(1367)
Obrátenie


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet