19.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Usilujme sa o takú slobodu ducha, že keď nás niekto vyruší v pobožnosti, vieme ju prerušiť s vyrovnanou tvárou. Kto takúto slobodu nemá, ukazuje, že ho to vyrušenie mrzí, a ponosuje sa.”


~SV. FRANTIŠEK SALESKÝ~

20.06.2003 - o. RNDr. Jozef Voskár
čítanosť1659 reakcie0
(Share 325 1)


Téma: Svätý Duch / Zostúpenie Svätého Ducha / Iz 12, 3 / Jn 7, 37-39

Myšlienky... 130/2003

I budete čerpať vodu s radosťou z prameňov spásy (Iz 12, 3)

      Keď si priblížime židovské obrady sviatku stánkov, ktoré trvali celý týždeň niekedy koncom septembra, tak nás iste upúta tá časť obradov, keď kňaz spolu s ľuďmi išiel z chrámu k rybníku Siloe, nabral do zlatej nádoby vodu a za spevu žalmov (113-118) sa potom vracali do jeruzalemského chrámu, kde kňaz ešte do vody primiešal trochu vína a túto zmes potom vylial okolo obetného oltára. Tento prosebný obrad obsahoval v sebe tiež výslovnú modlitbu o mesiášske dary spásy, keď kňaz rituálne opakoval Mojžišov postoj v púšti pri skale s vodou, ktorá zachránila putujúcich Izraelitov od smrti smädom. Ľud pritom spieval Izaiášov spev: „Budete čerpať vodu s radosťou z prameňov spásy“ (Iz 12, 3). Aj prorok Ezechiel hovoril o Mesiášovi ako o prameni spásy, ktorý bude vytekať z chrámu a zavlaží celú zem (Ez 47, 12). Prosba o dostatok vody, od ktorej závisela každá úroda a ktorá bola v týchto krajoch vzácna, symbolizovala všetko oživujúceho Božieho Ducha, ktorý sa pri stvorení sveta vznášal nad vodami (Gn 1, 2).
      Ježiš, ktorý prišiel potajomky do Jeruzalema, len ku koncu sviatku stánkov využil starozákonné symboly vody a prosebnej procesie o životodárny dážď k tomu, aby ponúkol seba ako prameň spásy, z ktorého vyteká prúd „živej vody“, prúd všetko oživujúceho Ducha. „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody. To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili“ (Jn 7, 37-39). Ježiš sa tu v slávnostnej atmosfére sviatkov predstavil, ba prehlásil za skutočný stredobod spásy ako spásny prameň, ako Mojžišova skala a Ezechielov chrám. Toto prirodzene rozbúrilo hladinu názorov zástupu okolo neho a rozvinula sa ostrá polemika, ktorá rozdelila ľudí do dvoch táborov – na tých, čo v neho uverili a na tých, čo sa rozhodli, že ho chytia a zabijú.
      Ježišove slová museli byť tak silné, sugestívne a hlavne presvedčivé, že mnohí zo zástupu hovorili: „Toto je naozaj prorok.“ Druhí tvrdili: „Mesiáš je to“, a iní namietali: „Vari z Galiley príde Mesiáš?“ A nehovorí Písmo: „Mesiáš príde z Dávidovho potomstva z mestečka Betlehem, odkiaľ bol Dávid?“ (Jn 7, 40-42). Toto Ježišovo sebazjavenie ako Božieho Syna a Mesiáša bolo pre zástupy však veľmi jasné, ale pre náboženskú elitu židovského monoteizmu – farizejov a zákoníkov – zasa jasné a jednoznačné rúhanie. Bež Božej milosti, bez Svätého Ducha môžuj totiž ľudia poznať len ľudskú prirodzenosť Krista, ale netušia nič o jeho večnom pôvode z Otca, o božskej spolupodstate s ním. Tento stav prijímania, či odmietania Krista ako Božieho Syna a Mesiáša poznačil aj život v počiatkoch Cirkvi, keď sa začali množiť prvé kristologické bludy, na ktoré už reagoval apoštol Ján vo svojom evanjeliu a v úvode svojho prvého listu (1 Jn 1, 1-5). A aj dnes je Kristus pre mnohých vzdelancov len akýmsi „veľkým filozofom, geniálnym zakladateľom náboženstva, dokonca prvým „komunistom“ na svete, či superhviezdou“ a pod. Ježiš sa však odvolal nielen na svoju jedinečnú znalosť Otca, ale na svoj pôvod od Otca a na svoju jednotu s Otcom – „Ja a Otec sme jedno..., kto vidí mňa, vidí Otca..., ja som v Otcovi a Otec vo mne...“ (porov. Jn 14, 9-11). Teda neobstoja ani vtedajšie predsudky ľudu o tajomnom pôvode Mesiáša a ani dnešné humanistické a hlavne sektárska degradácia Krista iba na akéhosi „veľkého človeka“. Vidíme teda, že predpokladom k tomu, aby sme prijali Krista aj v jeho božskej prirodzenosti, je treba mať Ducha viery, je treba byť plný Svätého Ducha. Už starozákonní proroci požadovali ducha viery pre dosiahnutie spásy (Iz 58, 11; Joel 4, 18). Triedenie duchov nastáva podľa stupňa viery. Jedni sú nadšení pre Krista Mesiáša, iní zostávajú v pochybnostiach, či ľahostajnosti a iní sú zatvrdení v nenávisti voči nemu. Takáto je situácia aj dnes, keď vystupuje množstvo falošných prorokov a mesiášov, ktorí šteklia ľuďom uši, balamutia ich a sľubujú im všetko možné, len aby ich odviedli od viery v pravého Mesiáša Krista, ktorý jediný môže dať večný život. A preto aj sviatky Turíc nech sú jedinečnou príležitosťou pre celú cirkev úpenlivo vyprosovať dary Svätého Ducha i dar hlbokej viery pre všetkých pochybujúcich, ľahostajných i pre zatvrdlivých odporcov. Veď nik nemôže povedať, že Ježiš je Pán, Spasiteľ a Mesiáš, ak len nie pod vplyvom Svätého Ducha (por. 1 Kor 12, 3).
      Kto nemá Ducha, je mŕtvy. Kto má Svätého Ducha, ten je naozaj živý a má v sebe život večný.
08.09.2006 | Čítanosť(830)
Téma: Svätý Duch
08.09.2006 | Čítanosť(756)
Téma: Svätý Duch
08.09.2006 | Čítanosť(738)
Téma: Svätý Duch
12.06.2003 | Čítanosť(2565)
Jn 7, 37-53
10.09.2004 | Čítanosť(1751)
Zostúpenie Svätého Ducha
31.01.2005 | Čítanosť(677)
Iz 12


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet