19.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Bože, daruj mi vnútorný pokoj, aby som vedel prijať veci, ktoré nemôžem zmeniť, daj mi odvahu, aby som zmenil veci, ktoré môžem zmeniť, a daj mi múdrosť, aby som rozoznal prvé od druhého.

~Christoph Oetinger ~

20.06.2003 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť2025 reakcie0
(Share 380 0)


Téma: „A nájdete odpočinok pre svoju dušu“ Mt 11, 29 / Duša / Chrám / Utrpenie

Myšlienky... 127/2003

      Nedávno vyšla u nás kniha Vitamín C od Boha, ktorej autormi sú Kathy C. Millerová a D. Larry Miller. Kniha je zbierkou inšpiratívnych príbehov a zážitkov s duchovným podtextom od známych kresťanských autorov, ktorých oslovil sám život.
      Tak napr. Rev. Henry Howard z Austrálie rozpráva príbeh o lodi, ktorá stroskotala v južných moriach na korálovom útese. Posádka sa veľmi ťažko dostala na breh, niekto na plávajúcich kusoch dreva, iní na debnách. Na brehu sa ukryli. Báli sa vojsť do vnútrozemia z obavy, že by na ostrove mohli žiť ľudožrúti. Avšak jeden z nich, ten najodvážnejší, sa vyškriabal na vrch najbližšieho kopca. Keď už bol na samom vrchu, začal mávať, aby sa pobrali za ním. Počuli, ako volá: „Poďte, všetko je v poriadku! Je tu chrám!“ Všetci sa cítili bezpečne. Je to dobrá zvesť.
      Na tomto pozadí sa jasne črtá význam chrámu, kostola. Ak je v dedine či v meste chrám, a k tomu riadne udržiavaný, je to znamenie, že tam žijú kresťania, ktorí veria v Boha.
      Matka Tereza z Kalkaty za svojho života napísala, že do chrámu sa schádzame:
      - aby sme niesli lásku tam, kde je trápenie
      - radosť tam, kde je bieda
      - zmierenie tam, kde žijú ľudia v sváre
      - aby sa zmieril otec so synom, matka s dcérou, muž so ženou, veriaci s tým, kto nemôže veriť.
      Tak si cení chrám veľká osobnosť 20. storočia Matka Tereza. Takto vlastne každý chrám je miestom, kde rastie naša kresťanská osobnosť, kde máme chvíľu pokoja, aby sme sa pomodlili a načúvali Kristovým slovám z evanjelia. Tiež je to miesto, kde si znova a znova uvedomujeme zmysel svojho života, kde hľadáme odpoveď na problémy každodenného života, alebo posilu v tom, na čo nevieme nájsť odpoveď.
      Margaret Fischbacková-Powersová napísala životný príbeh, ktorému dala názov Stopy v piesku:
      Jednej noci sa mi prisnil sen. So svojím Pánom som kráčala po morskom pobreží. Na tmavom nebi sa premietali obrazy z môjho života. Tieto obrazy sprevádzalo dvoje stôp v piesku. Jedny šľapaje boli moje, tie druhé patrili môjmu Pánovi. Keď však bolo najťažšie obdobie môjho života, vtedy boli len jedny stupaje. Dlho mi to nedalo pokoja, a preto som sa opýtala Pána: „Pane, povedal si, že pôjdeš so mnou celý život. Kde si bol, keď mi bolo najťažšie? Veď v piesku sú len jedny šľapaje. Nechápem, ako si ma mohol nechať samotnú, keď som ťa najviac potrebovala.“
      Pán jej odpovedal: „Dieťa moje drahé, ver, že nikdy som ťa neopustil. Tie jedny stopy, ktoré si videla, sú moje. To som ťa niesol na rukách.“
      Táto báseň, ktorej myšlienka je veľmi hlboká, ale aj pravdivá, má každému čo povedať. Veď inšpirovala milióny ľudí na svete, aby v nej videli svoj život. Nedávno aj u nás vyšla s rovnomenným názvom, ktorá je napísaná na základe pravdivého príbehu. Autorka M. F. Powersová ju končí so želaním, aby sa tento príbeh stal pre ľudí Božím požehnaním v ich každodennom živote. Že to, čo Boh urobil pre ňu, urobí pre každého. Boh bude pomáhať každému, bude prenášať každého cez všetko zlé, ak ho o to budeme prosiť.
      Toto osobitne platí pre každého, kto sa v živote iba sťažuje, že ten život je plný zla a bolestí. Iste, je v ňom veľa zla a bolestí, ale je v ňom aj veľa pekného a dobrého. Že popri tých zlých ľuďoch, sú aj dobrí ľudia, ktorí nás chápu, s ktorými si rozumieme, s ktorými je radosť žiť.
      Ak by sme chceli aj napriek tomu zúfať, počujme, čo hovorí sv. Terézia: „Kto chce niesť iba kríž, ktorý je podložený rozumom, nikdy nedosiahne dokonalosť.“
      Čo to znamená? Ak si myslíme, že nás Boh až príliš zaťažuje trápeniami – prečo práve mňa a prečo až tak – že to nemá logiku, tak nikdy nedosiahneme dokonalosť.
      Toto majme vždy na pamäti, ak prichádzame do Božieho chrámu, aby sme našli odpočinok pre svoju dušu (porov. Mt 11, 29).
20.11.2003 | Čítanosť(1455)
Téma: Duša / Poriadok / Svet
25.06.2003 | Čítanosť(931)
Téma: Duša
12.06.2003 | Čítanosť(3547)
Mt 11, 20-27
12.06.2003 | Čítanosť(3038)
Mt 11, 27-30
12.06.2003 | Čítanosť(3010)
Mt 11, 2-19


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet