19.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Človek, ktorý vníma každého malého človeka, je veľký. No naozaj veľkým je ten, kto vníma malého človeka ako veľkého.

~GILBERT KEITH CHESTERTON~

20.06.2003 - o. RNDr. Jozef Voskár
čítanosť1064 reakcie0
(Share 243 0)


Téma: Vstal z mŕtvych, niet ho tu / Vzkriesenie

Myšlienky... 122/2003

      Spravodajské agentúry denne doslova chrlia tisíce správ a informácií, ktoré sa pri dnešnej technike prostredníctvom všetkých médií – rádio, televíziu, tlač, telefón, internet – a nakoniec ústnym podaním ľudí navzájom dostávajú o niekoľko minút do celého sveta. Jedna nasleduje za druhou, jedna vyvracia druhú, jedna zaniká do zabudnutia, druhá prichádza a vzrušuje na chvíľu svet, jedna je veselá, druhá smutná, jedna má v sebe kus pravdy, iná je plná lži. Jedna správa mobilizuje k solidarite, druhá vedie k apatii. V tejto džungli správ človek skôr stráca orientáciu komu teda uveriť a komu nie, aby mohol z toho vyvodiť aj pre seba náležité dôsledky, aby si urobil vlastný názor, aby to viedlo k správnym rozhodnutiam a potom k správnemu cieľu. A zo skúseností ešte vieme, koľko správ sa musí dementovať, lebo sa zistí, že boli falošné, nepravdivé alebo zavádzajúce. No napriek tomu, že nás mnohé správy možno až nadmieru vzrušia, predsa len o každej platí zhruba známy ľudový výrok: každé čudo tri dni trime.
      Ale existuje už takmer dvetisíc rokov jedna správa z „Božej agentúry“, ktorá je absolútne pravdivá, stále aktuálna a nesmierne radostná, po ktorej ľudia túžili a ktorá pre každého človeka na tomto svete prináša spásu. Je to správa, ktorá od prázdneho Kristovho hrobu prostredníctvom vtedajšej „ženskej spravodajskej služby“ prišla až k nám: „Vstal z mŕtvych, niet ho tu!“ Je to správa pre každého človeka najdôležitejšia, dáva zmysel jeho životu tu na zemi a odpovedá jasne a jednoznačne, dáva zmysel jeho životu – a čo po smrti? Túžba po šťastí, túžba po večnosti, túžba po blaženom stave bez konca by ostala pre človeka len nejakou ilúziou, nikdy nesplneným a nesplniteľným snom. Zmŕtvychvstalý Kristus je zárukou naplnenia týchto túžob, je istotou, že smrť nie je „definitívou“ človeka. Všetky náboženstvá sveta od malých najprimitívnejších až po súčasné veľké prirodzené náboženstvá motivovali svojich stúpencov nejakou víziou večnosti, ale ani jedno nemalo pre potvrdenie týchto vízií, resp. predstáv skutočného hodnoverného svedka. A preto je Kristovo vzkriesenie určené aj im.
      Aj tí, ktorí tvrdia o sebe, že sú ateisti, túžia po večnom živote, len sa k tomu verejne nechcú priznať. Tí, čo tvrdia, že smrťou všetko končí, majú iba ťažko naplniteľnú túžbu aspoň si bohato užiť tohto sveta a aspoň si tento život maximálne predĺžiť a nechať v mladistvom stave, v ktorom sa najlepšie užíva. Preto sa nielen stredoveká alchýmia pokúšala márne o „elixír života“, a pokúša sa o to aj dnešná medicína – zastaviť proces starnutia ľudských buniek a predĺžiť život azda na dvesto-tristo rokov. Ale keby sa to aj predsa podarilo, čo je to proti večnosti. Kvapka v mori! Pozemský, materiálny, fyzický život sa totiž zvečniť nedá, zrno musí odumrieť, aby prinieslo bohatú úrodu skutočného večného života. A týmto zrnom bol predovšetkým ako „prvotina“ Kristus, ktorý svojím odumretím a zmŕtvychvstaním sa stal jediným vykupiteľom všetkých a tento úkon je neopakovateľný, a preto sú ďalší iní „mesiáši“ úplne zbytoční. Kristus ako svedok večného života, ako svedok nesmiernej Božej lásky k človeku je absolútne neprekonateľný a všetky ľudské ambície vyrovnať sa mu v mesiášskej funkcii skončia tak, ako ich vyslovil istý vojak cisára Napoleona, ktorý na jeho výrok, že on čochvíľa bude taký veľký a slávny ako Kristus, mu povedal: Určite, sire, ale iba s jednou podmienkou, že sa dáte ukrižovať a na tretí deň vstanete z mŕtvych.
      Otázka vzkriesenia je kardinálnou otázkou pre každého človeka. Apoštol Pavol hovorí: Ak Kristus nevstal, potom je márna naša viera, potom je márne i naše kázanie a všetko je márne a my by sme boli tie najúbohejšie stvorenia. Ale keďže Kristus vstal z mŕtvych, potom všetko dostáva nový rozmer, všetko dostáva pravý zmysel, potom je radostné žiť, ale aj radostné trpieť, lebo všetko vedie do jediného cieľa, do milujúceho Božieho náručia, ktoré je pre nás pripravené od večnosti.
      Ľudské mudrlantstvo, aké aj za Ježišových čias malo svoj vrchol v gréckej filozofii a u Židov reprezentované triedou saducejov, ktorí neverili vo vzkriesenie, má až podnes svojich stúpencov. Svätý Pavol nepochodil u múdrych Aténčanov na Areopágu len preto, že im zvestoval Kristov kríž a Kristovo zmŕtvychvstanie. Pre nich to bolo bláznovstvom. Ostali v márnosti ľudskej múdrosti, ktorá nie je schopná dať pravdivú odpoveď na základné otázky ľudského života – odkiaľ som, načo som tu a kam smerujem. Na tieto otázky dostávame jedinú uspokojivú odpoveď v Kristovej smrti a zmŕtvychvstaní. Máme na výber. Buď zostaneme v bezvýchodiskovom ľudskom mudrovaní, alebo v istote viery vo vzkrieseného Krista. Rozhodnutie ostáva na nás. Máme totiž k dispozícii správu, ktorú „Božia agentúra“ nikdy nebude dementovať, lebo tá vysiela len pravdivé a potvrdené správy, ktoré dávajú jasnú orientáciu pre život. A tou správou je – Christos voskrese! Voistinu voskrese!
19.10.2006 | Čítanosť(2675)
Téma: Nádej / Vzkriesenie
25.11.2005 | Čítanosť(2122)
Téma: Kristus / Vzkriesenie
02.03.2005 | Čítanosť(1773)
Téma: Vzkriesenie
27.03.2006 | Čítanosť(2024)
Pascha


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet