22.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Prečo by sa mala Cirkev triasť, keď je vo svojej chudobe telom Krista?

~Max Thurian~

20.06.2003 - Miron
čítanosť1108 reakcie0
(Share 289 0)


Téma: Pascha / Vzkriesenie / Jn 20, 19-31

Myšlienky... 121/2003

       „Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“
      Tomáš, jeden z Dvanástich nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“
      O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“
      Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.“
(Jn 20, 19-31)
      V prvé veľkonočné ráno, keď ženy prišli k hrobu, zbadali niečo, čo neočakávali. Veľký kameň, ktorý bol privalená k vchodu do hrobu, pedantsky zapečatený a strážený, tento masívny kameň bol odvalený. Vchod do hrobu bol otvorený, ale Ježiš v hrobe nebol.
      Kameň bol od hrobu odvalený nie preto, aby Ježiš mohol vyjsť von. V dnešnom úryvku vidíme, že jeho vzkriesené telo malo schopnosť prejsť cez zatvorené dvere. Určite preto nepotreboval, aby kameň od hrobu bol odvalený. Kameň bol odvalený kvôli nám! Keď ženy uvideli prázdny hrob, vedeli, že sa muselo odohrať niečo veľmi zvláštne. Ježiš vstal z mŕtvych. Ježiš nebol v hrobe. Ježiš žije.
      Vzkriesenie je centrom kresťanskej viery. Bez vzkriesenia by všetko stratilo svoj zmysel. Svätý apoštol Pavol hovorí: „Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera“ (1 Kor 15, 14). Vzkriesenie potvrdzuje jeho božstvo. Nepatrí tak do skupiny veľkých náboženských vodcov, do ktorej ho mnohí zaraďujú. Gándhi zomrel. Konfúcius zomrel. Budha zomrel. Mohamed zomrel. Všetci títo náboženskí vodcovia zomreli a ich hroby sú tu doteraz – aj s ich telesnými pozostatkami. Ale Ježiš žije! Ježiš je skutočným Božím Synom a pre nás cestou k spáse.
      Nie je pre nás až tak dôležité vedecky skúmať a dokazovať tento fakt vzkriesenia. Pre náš osobný život je skôr dôležitejšie hľadať odpoveď na otázku: „Čo znamená fakt vzkriesenia pre môj osobný život?“ Nie je predsa možné, aby viera vo vzkriesenie Ježiša Krista nemal dopad na náš každodenný život, na naše vzájomné vzťahy. Veď vzkriesenie Ježiša Krista dáva každému životu nový smer – novú cestu života.
      Vzkriesenie pre nás znamená, že máme dbať na naplnenie Ježišovho poslania.
       „Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás“ (Jn 20, 19-21).
      V deň vzkriesenia učeníkov nachádzame ukrytých za zatvorenými dverami, plných strachu pred Židmi. Ale Ježiš ich našiel. Zjavil sa im, ukázali im jazvy po klincoch na rukách a v boku. Stretnutie so vzkrieseným Ježišom učeníkov naplnilo radosťou. No toto nebol hlavný dôvod Kristovho príchodu medzi apoštolov. Prišiel, aby im dal poslanie: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás“ (Jn 20, 21).
      Ježiš Kristus naplnil poslanie, ktoré mu dal nebeský Otec. Dal nám teda príklad poslušnosti Božej vôli a chce, aby sme tento príklad nasledovali. Ježiš Kristus prišiel hľadať a zachrániť stratených – o to sa máme aj my usilovať. Ježiš Kristus prišiel, aby sa stal svetlom v temnotách – a my máme naplniť jeho slová: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 5, 16).
      Naším problémom pri tomto je to, že sa pričasto podobáme učeníkom, ktorí sa plní strachu radšej zamkli. Vzkriesenie nám však pripomína, že môžeme počítať s Božou pomocou. „Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého“ (Jn 20, 22). Aj keď to bola len predzvesť toho, čo sa odohrá v deň zostúpenia Svätého Ducha, predsa to má pre nás mimoriadny význam. Bez pomoci Svätého Ducha nie sme schopní naplniť Ježišovo poslanie. Skrze Svätého Ducha pokračuje Ježišova prítomnosť vo svete skrze nás – napĺňa nás a robí nás schopnými svedčiť o ňom, o živom Bohu, rozličnými spôsobmi druhým. Svätý Duch nie je určený pre nejakú privilegovanú vrstvu. Ježiš ho núka každému z nás. Jeho slová „prijmite Ducha Svätého“ sú vlastne prosbou: Vezmite si to, čo vám núkam ako dar. Dar, ktorí vás uschopní plniť vôľu nebeského Otca.
      Tento dar nám tiež dá silu vydávať svedectvo o vzkriesenom Kristovi. Ježiš žije a my nesmieme o tom mlčať. Musíme túto zvesť podať ďalej.
      Apoštol Tomáš je dobrým príkladom ľudí, ktorých dnes často stretávame – pochybovačov, skeptikov... Tomáš chcel vidieť dôkaz, aby mohol uveriť. Možno, že keby bol s ostatnými učeníkmi, keď sa im vzkriesený Kristus prvý krát zjavil, nemal by tento problém. Každopádne mu ostatní apoštoli rozprávali o stretnutí so vzkrieseným Pánom. Hoci apoštol Tomáš jednoducho nechcel dať na ich slová, predsa robili správnu vec – viedli ho k Ježišovi. A o týždeň na to sa Tomáš osobne stretáva so vzkrieseným Kristom.
      Je mnoho svedectiev, ktoré hovoria o zvláštnom dotyku milosti v určitom okamihu života, ktorý spôsobil obrátenie, zbavenie pochybností. Je nesporné, že vzkriesený Kristus sa aj dnes „zjavuje“ tým, ktorí zápasia s pochybnosťami a úprimne hľadajú pravdu. Našou úlohou je privádzať druhých k osobnému stretnutiu so vzkrieseným Pánom.
      Vzkriesenie pre nás znamená novú cestu životom, na ktorej napĺňame Ježišovo poslanie v moci Svätého Ducha a ohlasujeme všetkým radostnú zvesť: Ježiš žije. (Podľa: David Hoke, Resurrection Implications.)
19.10.2006 | Čítanosť(2691)
Téma: Nádej / Vzkriesenie
25.11.2005 | Čítanosť(2143)
Téma: Kristus / Vzkriesenie
02.03.2005 | Čítanosť(1787)
Téma: Vzkriesenie
12.06.2003 | Čítanosť(2162)
Jn 20, 19-31
12.06.2003 | Čítanosť(2102)
Jn 20, 11-18
27.03.2006 | Čítanosť(2033)
Pascha


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet