24.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Ak tvrdíš, že Boh mnohým hriešnikom dáva čas, aby sa na konci života polepšili, pýtam sa ťa: Dá ten čas aj tebe? Kde máš k tomu záruku?

~sv. Ján Zlatoústy~

20.06.2003 - Miron
čítanosť943 reakcie0
(Share 200 0)


Téma: Pascha / Veľká noc / Zmŕtvychvstanie / Jn 20, 1-10

Myšlienky... 116/2003

      Správy o vzkriesení, tak ako nám ich podávajú evanjelisti, nám nepomáhajú vytvoriť si obraz o tom, ako sa to vlastne odohralo. Svätý evanjelista Marek hovorí skoro ráno k hrobu prichádza Mária Magdaléna, Mária Jakubova i Salome. Hrob našli otvorený a vo vnútri sa stretli mladíkom, ktorý im zvestoval zmŕtvychvstanie Ježiša Krista (porov. Mk 16, 1-8). Svätý evanjelista Matúš hovorí iba o Márii Magdaléne a inej Márii, ktoré na úsvite prišli k hrobu, ktorý otvoril Pánov anjel za veľkého zemetrasenia. Oznámil im Ježišovo vzkriesenie a keď sa ponáhľali oznámiť to apoštolom, stretávajú sa so vzkrieseným Ježišom Kristom (porov. Mt 28, 1-10). Svätý evanjelista Lukáš spomína Máriu Magdalénu, Janu, Máriu Jakubovu a ďalšie ženy. Hrob našli otvorený a zvesť o vzkriesení im priniesli dvaja mužovia v žiarivom odeve. Keď oznámili túto zvesť apoštolom, svätý Peter utekal sa pozrieť na hrob (porov. Lk 24, 1-12). Svätý evanjelista Ján hovorí len o Márii Magdaléne, ktorá keď prišla k hrobu, zbadala, že je otvorený. Utekala to povedať Petrovi a inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád a tí sa ponáhľali pozrieť si hrob (porov. Jn 20, 1-10).
      Zdá sa, že evanjelisti si nepotrpeli na presnom zachytení jednotlivých detailov veľkonočného rána. Zrejme im ani o to neišlo. Išlo im iba o zvestovanie zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Chcú, aby sme verili v to, v čo uverili oni.
      Pozrime sa teda podrobnejšie na správu o zmŕtvychvstaní ako nám ju prináša svätý evanjelista Ján. Správa začína skoro ráno, „ešte za tmy“. Je tu už síce náznak nového dňa, ale stále je ešte tma. Táto tma môže byť aj obrazom toho, čo v sebe cítila Mária Magdaléna. Cítila v sebe bolesť zo smrti milovaného Ježiša a teraz i jeho telo je preč... Je to podobná tma či bolesť, ktorú cítime pri strate milovaného človeka, alebo ktorú cítia tí, ktorým sa rozpadlo manželstvo alebo ich postihla vážna choroba či vážne životné sklamania. Je to bolestivá tma, ktorá znemožňuje vidieť znaky nového dňa, nového života. Mária Magdaléna našla prázdny hrob. Utekala k apoštolovi Petrovi a inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a oznámila im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili“ (Jn 20, 2).
      Apoštol Peter a ten „druhý učeník“ bežali k hrobu. Peter zaostal. Čo ho spomalilo? Evanjelium svätého Jána je plné symbolov... Čo spomalilo svätého Petra? Azda spomienka na jeho zradu v predchádzajúcich dňoch? Pamäť, spomienka na nevernosť, i nás môžu zdržiavať. Ak sme konfrontovaní so skutočnosťou zmŕtvychvstania, celkom prirodzene cítime, že je od nás očakávaná úplná vernosť. Viera v Ježišovo vzkriesenie nás vedie k mnohým otázkam: Prečo jestvuje medzi nami rasizmus? Prečo jestvuje nerovnosť medzi ľuďmi? Prečo sa vedú vojny. Prečo zabíjame tých, ktorí zabíjajú druhých, i keď hovoríme, že zabíjanie je zlé. Za týmito otázkami nasledujú ďalšie, ktoré mieria do osobného života a pýtajú sa na konkrétne dôvody toho či onoho nášho zlého konania.
      Keď sa apoštol Peter dostal k hrobu a uveril, zmenil sa jeho pohľad na svet. Tma a bolesť pominula. Začal vnímať svet cez šošovku Ježišovho Ducha. Môže azda ten, kto uverí vo vzkriesenie vnímať svet inak? Ako vnímame svet my, keď spolu s Petrom, Máriou Magdalénou a tým „druhým učeníkom“ pozeráme do prázdneho hrobu? Vnímame a prijímame odpustenie našej bývalej nevernosti a mnohých kompromisov so svetom, tak ako Peter? Prijímame znaky veľkonočného rána tým, že zvestujeme vzkriesenie odpustením nepriateľom, nakŕmením hladných, povzbudením slabých vo viere? Prázdny hrob vyvoláva množstvo otázok, ktoré nás spomaľujú ako Petra, ale zároveň nás vyzývajú k viere, ktorá nás mení.
      S apoštolom Petrom prichádza k hrobu ešte jeden učeník, učeník, „ktorého mal Ježiš tak rád“. Všetci exegéti sú zajedno v tom, že tu ide o samotného evanjelistu Jána. Prečo však zatajuje svoju identitu? Nech už je to z akéhokoľvek dôvodu, môžeme mu byť za to vďační. Tento učeník „bez mena“ takto reprezentuje všetkých kresťanov. I na nás jednotlivo sa vzťahujú slová „ktorého – ktorú mal Ježiš tak rád“. Každý jeden kresťan v živote musí prísť k „prázdnemu hrobu“. Ide o okamih, kedy sa viera predaná rodičmi pretavuje v osobnú skúsenosť s Bohom. Tento učeník má svoje špeciálne miesto v evanjeliu, pretože je prvým, ktorý uveril v zmŕtvychvstanie. Zároveň nám však ponúka aj kľúč k pochopeniu „prázdneho hrobu“. Tým kľúčom je láska. Máme osobnú skúsenosť Božej lásky, ktorá sa voči nám prejavila skrze Ježišov život, smrť i zmŕtvychvstanie. Táto láska nám pomáha vidieť aj v „tme“, vidieť aj to, čo iným uniká. Vidíme Božie odpustenie a jeho milosrdenstvo, ktoré sa vylialo na všetkých ľudí. Keď takto nazrieme do prázdneho hrobu, už je nemožné žiť ako predtým.
      Bežme teda vo veľkonočné ráno s apoštolom Petrom a Jánom, s Máriou Magdalénou a ostatnými ženami k prázdnemu hrobu, aby sme vstúpili do nového života, ktorý dáva viera v zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. (Podľa: Fr. John Boll, O.P., Easter Sunday.)
12.06.2003 | Čítanosť(2126)
Jn 20, 19-31
12.06.2003 | Čítanosť(2065)
Jn 20, 11-18
27.03.2006 | Čítanosť(2007)
Pascha


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet