23.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Radšej s múdrym nosiť kamene, než s hlúpym sedieť na hostine.

~arabské porekadlo ~

20.06.2003 - Juliána Demjanová
čítanosť1042 reakcie0
(Share 448 0)


Téma: Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? / Lk 24, 1-10a

Myšlienky... 115/2003

      Opísanie osoby, rečí a skutkov Ježiša sa nám podľa 23. kapitoly môže zdať, že končí tragédiou. Je koniec. Ježíš vydýchol (Lk 23,46). Ešte pohreb (23,50-53) a posledné správy o jeho tele. Keď čítame tieto state prvýkrát, môže sa zdať, že všetko skončilo. Posledné slová a obrady balzamovania (23,56), informácie o uložení tela do hrobu. Príbeh Ježiša, ktorý sa vydáva za Božieho Syna však nekončí, naopak pokračuje. Boh potvrdzuje slová svojho Syna a posiela posla – anjela, aby to oznámil človeku (24,4). „Vstal z mŕtvych ako už vopred povedal“ (24,6). Ženy s stávajú ďalšími poslami a oznamujú radostnú zvesť ďalej. Toto potvrdzuje Ježišova prítomnosť, keď sa zjavuje učeníkom, ktorí idú do Emauz (Lk 24, 15nn), keď sa zjavuje Jedenástim (Lk 24, 36nn) a keď sa pred ich očami v Betánii vzniesol (Lk 24, 50n).
      Lk 24, 1–10a je časť evanjelia, ktorá opisuje zvrat udalostí v dejinách človeka. Ženy, o ktorých sa rozpráva od v. 23,55 prichádzajú v prvú príležitosť kedy to zákon dovoľuje k hrobu, aby dokončili balzamovanie mŕtveho tela, čo nebolo možné dokonale previesť kvôli šabatu. Za časného rána, prvého dňa v týždni (v nedeľu) idú ženy (v. 55) so svojimi olejmi k Ježišovmu hrobu, od ktorého je odvalený kameň slúžiaci k jeho uzatvoreniu. „Telo Pána Ježiša nenašli,“ preto sú bezradné. Dvaja muži v žiarivom odeve, ukázaný ako anjeli (Sk 1,10) zdeľujú užasnutým ženám, že Ježiš nie je medzi mŕtvymi, ale vstal z mŕtvych, ako to predpovedal v Galilei (9,22.44; 17,25; 18,32n). „Tri dni“ (v.7) uplynuli a Ježišova predpoveď sa splnila. Ženy „sa rozpamätali na jeho slová“ (v. 8), vracajú sa späť do mesta a oznamujú „Jedenástim i všetkým ostatným“ (v. 9). Lukáš predpokladá, že apoštoli sú zhromaždení v Jeruzaleme a okolo nich je obec učeníkov. Až teraz uvádza Lukáš mena žien a učeníčiek (porov. 8,2a: Mária z Magdaly; Jana; Maria, matka Jakubova z Mk 16,1, a ostatné učeníčky. Zuzana z 8,2a sa neuvádza).(1)
      Text môžeme rozdeliť na menšie celky:

A:
1.      v. 1 „V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili.“
2.      v. 2 - 3 „Kameň našli od hrobu odvalený, vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli.“
3.      v. 4 – 5b „Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve. Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi.“
B:
4.      v. 5c - 7 „Ale oni sa im prihovorili: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei: »Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.«“
5.      v. 8 - 9 „Tu sa rozpamätali na jeho slová, vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným.“
6.      v. 10a „Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova.“

      Bod 1. určuje konkrétny čas, kedy sa to všetko stalo, čo je v dokonalom súlade so židovskými rituálnymi predpismi. (2) V bode 2 je opísané čo sa stalo – kameň je od hrobu odvalený a Ježišovo telo nie je vnútri. Čo ďalej? Je to stav bezradnosti, ktorý prežíval aj Jozef, keď sa dozvedel, že jeho snúbenica Mária je v požehnanom stave. Človek nemá riešenie. Nevie si udalosti vysvetliť. Prichádzajú mužovia v žiarivom odeve a vyvádzajú človeka z tejto beznádeje. Ženy majú strach, čo sa bude diať ďalej. Čo im anjeli oznámia? Až potiaľ je táto stáť v kontexte s predchádzajúcimi udalosťami: Ježiš bol uväznený, odsúdený, zbitý, ukrižovaný, pochovaný – všetky očakávania stratili zmysel, človek je v beznádeji – Ježiš zomrel, niet ho tu, je koniec. Veršom 5c. (časť B, bod 4) začína zlom – zvesť „Ježiš žije“ a zvíťazil nad smrťou je silná, ba až neuveriteľná, dáva nový zmysel celému dianiu a hlásaniu. Anjeli podávajú posolstvo v duplikáte. Najprv zvestujú správu, čo sa udialo a potom pripomínajú ženám, že toto všetko už im Ježiš oznámil, keď boli ešte v Galilei. Je tu posolstvo Boha pre človeka, ktorý pripomína už raz vyslovené predpovede o zmŕtvychvstaní, a teraz aj naplnené. Ježiš predpovedal tieto udalosti a anjeli pripomínajú, kde to bolo, keď im o tom všetkom Ježiš rozprával (9,22.44; 17,25; 18,32n) – cestou do Jeruzalema. Reakcia žien na zvesť, ktorú počuli (bod 5). Toto sa stalo zrejme po skončení zjavenia. Ženy sa rozpamätali, vrátili sa a všetko ohlásili, čo počuli. Stávajú sa ďalšími prostredníkmi tejto radostnej správy ktorú počuli. Posledná stáť (bod 6), ktorá ukončuje tieto udalosti je podanie presných mien žien, ktoré boli priamo účastné týchto udalostí.

      Môžeme si urobiť schému tohto textu:
      ženy prišli k hrobu - ženy z Galilei (23,55), koľko?
      mužovia v žiarivom odeve prišli tiež k hrobu - dvaja muži, anjeli?, kto boli?
      podali zvesť - posolstvo - posolstvo Boha cez anjelov, pripomenutie slov Ježiša
      ženy sa vracajú od hrobu -Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova

      Čo nám chce tento text povedať? Podáva správy o Ježišovi – posolstvo. Potom aj kľúčové slová sú: smrť a z mŕtvych vstanie Ježiša a prostriedkom je slovo – zvesť.
       „...vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli... dvaja mužovia v žiarivom odeve... sa im prihovorili: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal,... »Syna človeka musia ... ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.« Tu sa rozpamätali na jeho slová, vrátili sa ... a toto všetko zvestovali...“

      Tento text môžeme špecifikovať ako naratívne rozprávanie, nakoľko podáva priebeh udalosti v dejinách Izraela, ktoré majú dosah na celé ľudstvo.

Kontext

      Lk 24,1-53 rozpráva udalosti jediného dňa (dňa vzkriesenia) v Jeruzaleme. Lk 24,1-11 podáva Mk 16,1-8; potom Lukáš opúšťa Markovo rozprávanie a pridáva svoju vlastnú látku: Príbeh o zjavení na ceste do Emauz (vv. 13-35), stretnutie Vzkrieseného s učeníkmi (vv. 36-43), misijný príkaz (vv. 44-49), nanebovstúpenie v Betánii (vv. 50-53). Potom pre Lukáša začína apoštolská misia cirkvi (Sk 1,4-12). Lukáš vynecháva veľkonočné zjavenie v Galilei (Mk 16,7) v záujmu koncentrácie dejín spásy na Jeruzalem, odkiaľ vychádza univerzálna misia k národom (v. 47). (3)
      Podľa najstaršieho podania v Markovom evanjeliu prišli ženy v nedeľu skoro ráno k hrobu, „len čo vyšlo slnko“. Potom si všimli, že kameň bol od hrobu odvalený. Predtým sa domnievali, že by im tento kameň mohol spôsobiť problémy. Mt 28, 2-4 pridáva vsuvku: Kameň bol odvalený v súvislosti zo zemetrasením. Lk 24, 2 sa podobne ako Marek nezmieňuje o zemetrasení, ale pripomína len, že kameň bol od hrobu odvalený. Takže všetci traja synoptický evanjelisti sa zmieňujú o zjavení anjelov v Ježišovom hrobe, pomocou ktorých bolo ženám povedané, že Ježiš vstal z mŕtvych. Podľa Lk 24, 4 to boli dvaja anjeli. U Mareka a Matúša anjel povedal ženám, že sa Ježiš zjaví svojim priateľom v Galilei. Mali to povedať učeníkom. Podľa Mk 16,8 „Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli“ . Matúš si všimol, že tu niečo chýba, a doplnil 28, 8: „Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom“ . Podobne tiež Lk 24, 8n. (4)
      Musíme si tu všimnúť ďalší rozdiel medzi Marekom a Matúšom na jednej strane a Lukášom na druhej strane. Podľa Mk 16, 7 a Mt 28, 7 poveril anjel ženy, aby učeníkom oznámili, že sa im Vzkriesený zjaví v Galilei. Tomu potom zodpovedá Mt 28, 16-20, kde sa podáva správa o zjavení na hore Tábor a o príkaze krstiť. Lk 24, 6 neuvádza posolstvo anjelov o Ježišovom vzkriesení, že sa Vzkriesený zjaví v Galilei, ale že už v Galilei predpovedal svoje utrpenie a zmŕtvychvstanie. Všetky následovné zjavenia sa odohrávajú v blízkosti Jeruzalema. (5)
      V Starom zákone sa málo hovorí o vzkriesení. Ľudia SZ boli predovšetkým praktický a sústredili sa na konanie, ako žiť tento život v službe Pána, a len málo času venovali špekuláciám o budúcom živote. Teológia vzkriesenia sa zakladá na Ježišovom zmŕtvychvstaní. Najzreteľnejšími slovami o vzkriesení jednotlivca je text Daniela 12, 2:
       „..mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa zobudia; niektorí na večný život, iní na hanbu a večnú potupu.“
      Predpovedá sa tu vzkriesenie spravodlivým i nespravodlivým. Sú aj ďalšie texty, v ktorých sa hovorí o vzkriesení:
       „Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie.“ (Ž 16, 10).
       „Tvoji mŕtvi ožijú! Vstanú moje mŕtvoly! Vzbuďte sa a plesajte, ktorí bývate v prachu! Veď tvoja rosa je rosou svetla a zem porodí tiene.“ (Iz 26, 19).
      Viac-menej celkove o vzkriesení SZ hovorí málo. (6)
      Aký je Historický základ týchto literárnych stvárnení v evanjeliách? Ako predpoklad vidíme, že Ježišov pohreb nemohol byť kvôli sviatku a šabatu uskutočnený riadne a že preto museli byť dôležité obrady vykonane pri prvej príležitosti – v nedeľu skoro ráno. Takýto predpoklad je historicky veľmi pravdepodobný (viď poznámka č. 2). Keď však ženy našli hrob prázdny, zľakli sa a utiekli. Nič nieje pravdepodobnejšie. Až keď sa z preľaknutia zotavili, hovorili o tom s ostatnými. Zjavenie anjelov v hrobe by potom mohla byť ako odkaz na zjavenie Vzkrieseného literárnym prepojením správy o nájdení prázdneho hrobu so samotnými správami o zjavení. Prázdny hrob, ktorého poloha bola prvej obci známa, patrí ku skutočnému základu správ s rôzne kladenými dôrazmi. Skutočnosť prázdneho hrobu nebola ani nikdy spochybňovaná prvou protikresťanskou polemikou, ktorá argumentovala tým, že Ježišovo telo bolo prenesené či dokonca ukradnuté. (7)
      Zoberme do úvahy antropologické predstavy židov v dobe Ježiša. V Jeruzaleme a jeho okoliu by sa ani jeden deň nemohla udržať zvesť o vzkriesení, keby sa skutočne neukazoval prázdny hrob, ktorý bol všeobecné uznávaný ako Ježišov hrob. S ohľadom na vtedajšie antropologické predstavy je teda obsahom veľkonočnej zvesti ipso fakto prázdny hrob. Podstatným svedectvom o Ježišovom vzkriesení je 1 Kor 15, 3-5, správa o tzv. „veľkonočných zjaveniach“:
       „Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem, že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem, že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim.“ (1 Kor 15, 3-5)
      Správy o zjavení mŕtvych poznáme z rôznych kultúrnych oblastí, tieto správy však nie sú spojené s eschatologickým pojmom „vzkriesenie“. Rozumieť takto veľkonočné zjavenie bolo možne iba vďaka skutočnosti, že Ježiš nezostal v hrobe, a preto bol jeho hrob prázdny. (8)

Syntéza

      Pohľad na prázdny hrob znamená u Lukáša, že Ježiš bol vzkriesený celý – i so svojím telom. Teoretická otázka, či je prázdny hrob dôležitý pre vznik viery vo vzkriesenie je Lukášovi cudzia. Pre neho je prázdny hrob argumentom vedúci k veľkonočnej viere, ktorá sa upevňuje zjaveniami vzkrieseného Krista a jeho slovom. (9)
      Ježišovo vzkriesenie sa vymyká z rámca bežného života. Sám Ježiš vzkriesil niekoho z mŕtvych - Jairovú dcéru, syna naimskej vdovy a Lazara. Tu však nemôžme hovoriť o vzkriesení, ale skôr o oživení. Nič iné sa s nimi nestalo než to, že sa vrátili k životu, ktorý opustili. Apoštol Pavol jasne hovorí, že Kristus „vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých...“ (1 Kor 15, 20). Tieto zázraky ukazujú Krista ako Pána nad smrťou, čo je zreteľné aj z jeho proroctva, že bude vzkriesený tri dni po ukrižovaní (Mk 8,31; 9,31; 10,34 atd.). To je dôležitý bod, lebo predstavuje Ježiša ako zvrchovaného Pána situácie, Pána nad smrťou. Znamená to tiež, že vzkriesenie má prvoradý význam, pretože potvrdzuje pravdivosť výrokov nášho Pána. Vzkriesenie bolo v centre myslenia prvotnej cirkvi. Dôležitú osobnosť predstavuje Pavol. Nebol človekom, ktorý by niečomu ľahko uveril, ale vzdelaný muž, ktorý sa choval ku kresťanom nepriateľsky. A práve on kladie silný dôraz na to, že videl zmŕtvychvstalého Ježiša. (10)

Môj kontext

      Keď idem ďalej v čítaní slov evanjelia, vidím, že nestačí mi len poznať a poznávať Ježiša. Aj apoštoli ho poznali a milovali a predsa pochybovali o Jeho vzkriesení. Ani ja nemôžem ostať len pri poznávaní, čo som za päť rokov štúdia teológie aj robila. Musím ísť ďalej. Vidieť, že moje hriechy bičujú Ježiša, pribíjajú Ho na kríž. Až potom príde to ticho smrti a beznádeje, obdobie pochybovania a neistoty či ten, ktorého poznávam je skutočne Boží Syn. Naozaj vstal z mŕtvych? Je to Ježiš, ktorého stretávam v svojom živote? Ten, ktorý za mňa zomrel, ktorý ma miluje? Historicky to mám potvrdené. Ale vstal aj vo mne? Nemám silu Ho zvestovať ľuďom okolo mňa. Musím uveriť posolstvu v evanjeliu: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych.“ Aj slovám na konci evanjelia: „Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil.“ (Lk 24, 49). To znamená pre mňa čakať, kričať a prosiť o Svätého Ducha, aby cezo mňa oslavoval Boha, rozprával o Ježišovi, rozprával, čo som s Ježišom zažila.

POUŽITÁ LITERATÚRA:

Müller, P. - G.: Malý stuttgartský komentář NZ – tretie evanjelium sv. Lukáše. Kostelní vydří: Karmelitánske nakladatelství, 1998.
Schubert, K.: Bible a dějiny. Svitavy: Pavel Sejkora - Trinitas, 2000.
Nový biblický slovník. Návrat domú: Praha, 1996.
Sväté Písmo. Spolok svätého Vojtecha: Trnava, 1996.


(1) Müller, P. - G.: Malý stuttgartský komentář NZ – tretie evanjelium sv. Lukáše. Kostelní vydří: Karmelitánske nakladatelství, 1998, s. 168.
(2) V traktáte mišny Šabat XXIII, 5 sa hovorí: „Počas šabatu sa smie robiť všetko, čo je nevyhnutné pre mŕtveho: pomaže sa a umyje tak, aby sa neposunul žiadny z jeho údov. Vytiahne sa spod neho poduška a presunie sa na piesok, aby tak lepšie vydržal a(a predišlo sa tleniu). Podviaže sa mu brada, nie však preto, aby sa zatvorili ústa, ale aby sánka ešte viacej nepoklesla.“ Podľa tohto textu nemohol byť Ukrižovaný pred začatím šabatu riadne pochovaný. Balzamovanie mŕtveho sa teda muselo dokončiť nasledujúci pracovný deň, v nedeľu.“ V tejto súvislosti je za potrebné ešte uviesť tradície, ktorých formulácie pochádzajú z 2. stor. po Kr., ale obsah môže byť starší. V tosefte Šabat XVII, 19 sa hovorí: „Rabi Šimeon ben Eleazar hovorí: Môže znesvätiť šabat kvôli novonarodenému dieťaťu, i keby bolo na svete iba jeden deň; nemôže však znesvätiť šabat kvôli Dávidovi, izraelskému kráľovi, ktorý je mŕtvy. Pokiaľ človek žije a zachováva prikázania, môže sa kvôli nemu šabat znesvätiť; mŕtvy však už prikázania nezachováva, preto sa kvôli nemu šabat neznesväcuje.“ Súhrne sa hovorí v talmudu Šabat 51b: „Tóra hovorí: Znesväť kvôli človeku jeden šabat, aby on mohol dodržať mnoho šabatov.“ Schubert. K.: Dejiny a izrael... s. 50.
(3) Müller, P. - G.: Malý stuttgartský komentář NZ – tretie evanjelium sv. Lukáše, s. 168.
(4) Schubert, K.: Bible a dějiny. Svitavy: Pavel Sejkora - Trinitas, 2000, s. 48.
(5) Tamtiež, s.49.
(6) Nový biblický slovník; Návrat domú, Praha, 1996, s. 1114.
(7) Schubert, K.: Bible a dějiny, s. 49.
(8) Schubert, K.: Bible a dějiny, s. 50.
(9) Muller, P. - G.: Malý stuttgartský komentář NZ – tretie evanjelium sv. Lukáše, s. 169.
(10) Nový biblický slovník, s. 1115.
12.06.2003 | Čítanosť(2086)
Lk 24, 36-52
12.06.2003 | Čítanosť(1916)
Lk 24, 13-35
12.06.2003 | Čítanosť(1893)
Lk 24, 1-12


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet