24.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Boh je stále na ceste k nám. Musíme iba byť doma, keď príde, a pozvať ho ďalej, keď zaklope na dvere.

~HERMANN BAHR ~

20.06.2003 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť1485 reakcie0
(Share 303 1)


Téma: Ak budete mať vieru / Viera / Mt 17, 17

Myšlienky... 99/2003

      Starozákonná zbierka múdrych výrokov Kniha Sirachova (v gr. rukopisoch: Múdrosť Ježiša, syna Sirachovho), uvádza nám tieto slová: „Vláda nad zemou je v rukách Pána“ (10, 4). Boh teda ako všemohúci Pán vládne nad celým stvorením ako sám chce. Je Pánom vesmíru, ktorému určil poriadok a ktorý mu ostáva plne k dispozícii. Je Pánom dejín: riadi srdcia a udalosti podľa svojej vôle. Na zemi teda nikdy nebude tak, ako chce človek, ale ako chce Boh. Pekne o tom spievame s Cirkvou v prokimene pri slávnostných bohoslužbách: „Náš Boh na nebesiach i na zemi učinil všetko, čo chcel.“ (porov. Ž 115, 3).
      „Zo všetkých Božích vlastností sa vo Vyznaní viery spomína iba Božia všemohúcnosť“ (KKC 268). Preto vyznávať ju má veľký význam pre náš život. Jemu nič nie je nemožné (porov. Lk 1, 37). Na jeho pokyn sa zastavila voda v Červenom mori ako mor, inokedy vyvierala zo skaly, na ktorú palicou udrel Mojžiš. Na jeho slová utíchla búrka na mori, počujú hluchí, vidia slepí, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, mŕtvi vstávajú. Preto „nič nemôže tak posilniť našu vieru a nádej, ako keď sme vo svojom srdci pevne presvedčení, že Boh môže všetko. Lebo keď ľudský rozum spozná, že Boh je všemohúci, ľahko a bez za- váhania bude súhlasiť so všetkým, čo treba veriť, aj keby to bolo veľké a obdivuhodné a prevyšovalo by to poriadok a zákony prírody“ (KKC 274). Iba viera môže prijať všetky tajomné cesty Božej všemohúcnosti.
      Z evanjelia sa dozvedáme, že utrápený otec sa v nešťastnej situácii obrátil na Ježiša s prosbou o pomoc, pretože mal veľmi chorého syna. A nebol sklamaný. Ježiš ho vypočul, pretože ako hovorí žalmista: „Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru“ (Ž 39, 5).
      V Starozákonnej knihe Daniel čítame, že kráľ Nabuchodonozor dal urobiť zlatú sochu a prikázal, aby sa jej prišli všetci pokloniť. Kto neposlúchne, bude hodený do rozpálenej pece. Traja júdski mládenci verní svojej viere v jedného Boha neposlúchli tento rozkaz. Kráľ dal rozpáliť pec sedem ráz viac než inokedy a hodiť do nej týchto mládencov. Oni sa v modlitbe obrátili k Bohu o pomoc. Takto oheň nemal nad nimi moc a ani vlas na hlave im nezhorel. Keď sa o tom prišiel presvedčiť sám kráľ, povedal: „Niet iného Boha, ktorý by takto vedel zachraňovať“ (Dan 3, 96). Sám potom oslavoval Boha slovami: „Aké veľké sú jeho znamenia a aké mocné jeho zázraky! Jeho kráľovstvo je kráľovstvo večné a jeho vláda z pokolenia na pokolenie“ (Dan 3, 100).
      Krištof Kolumbus, objaviteľ Ameriky, sa vyjadril takto: „Bože, viem a som hlboko presvedčený, že všetko, čo konáš je dobré... Nemôžem ani myslieť, ani usudzovať bez toho, že by si ty nemal na tom účasť.“ Preto všetky svoje objaviteľské cesty konal v znamení Božej prítomnosti, ktorý je mocný (porov. Lk 1, 49).
      Ako je to s našou dôverou v Boha? Potrebujeme Boha len v ťažkých situáciách života, alebo sme ho ochotní prijať za každej situácie? Je Boh naším Bohom aj vtedy, keď je s nami zle? Či chceme dôkazy o jeho existencii, aby sme v neho uverili?
      Z uzdravenia chorého chlapca sa dozvedáme, že Ježiš vytkol apoštolom ich malú vieru: „Neveriace a skazené pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť?“ (Mt 17, 17). Nedotýkajú sa niekedy tieto slová aj nás?
      V známom románe Malomocný kráľ sa opisuje porážka križiackej výpravy. Nad horiacim bojiskom stojí sultán naplnený radosťou z víťazstva nad kresťanmi, ale aj s hlavou plnou myšlienok. Medziiným si položí aj túto veľavravnú otázku: „Opustil Boh kresťanov, alebo kresťania opustili Boha?“
      Žiaľ, pravdou bolo to druhé. Z presvedčenia kresťanov zostali iba heslá a osobné záujmy. Na Boha sa zabudlo. Preto koniec nemohol byť iný.
      V Argentíne sa stala táto udalosť. Bola zima. Otec sa chcel prejsť so svojimi dvoma synčekmi. Zastihla ich silná fujavica a mráz. Stratili smer cesty. Vtedy si uvedomoval otec, čo im hrozí. Chlapci začali plakať. Keď už boli skrehnutí, otec vyzliekol kabát, dvoch chlapcov obliekol do kabáta, vtlačil ich do snehu a ešte sám si na nich ľahol. O niekoľko hodín, keď prišli hľadajúci ľudia, otca našli úplne zmrznutého, ale chlapci žili.
      Po niekoľkých rokoch, keď mladší z nich sa stal inžinierom a zabudol na svojho otca, starší ho zobral na tieto miesta a hovorí: „Za všetko, čím si, vďačíš obeti nášho otca. A ty si na to zabudol!“
      Za všetko, čím sme ako deti Boha, vďačíme prikrývajúcej Božej láske. On vstupuje do našej situácie ako záchranca. Ako ten, kto chce byť: pre nás a pre našu spásu! Ak ho uznáme za svojho Pána a Boha, vtedy dávame mu znak, že sme ochotní prijať jeho večnú ochranu. Boh potom vstupuje do nášho života. Aj do tej najťažšej a najhlbšej situácie ako zachraňujúca Božia láska. „Avšak kto neverí, že Božia láska je všemohúca, ako uverí, že nás Otec mohol stvoriť, Syn vykúpiť a Duch Svätý posvätiť?“ (KKC 278).
      Preto v plnej dôvere volajme: Pane mocný buď vždy s nami, lebo iného pomocníka okrem teba v súžení nemáme. Pane mocný, zostaň s nami“ (Z Eucharistickej pobožnosti).
29.11.2010 | Čítanosť(3517)
Téma: Lk 17, 6 / Viera
25.06.2003 | Čítanosť(2380)
Téma: Viera
12.06.2003 | Čítanosť(3374)
Mt 17, 14-21
12.06.2003 | Čítanosť(3266)
Mt 17, 1-13
12.06.2003 | Čítanosť(3010)
Mt 17, 22-27


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet