18.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Konvertita má spočiatku pocit, že sa pozerá cez štrbinu. Keď sa však rozhľadí, vidí, že Cirkev je zvnútra omnoho rozsiahlejšia než zvonka. Je to priestor veľkých domov, univerzalita ako svet...”

~GILBERT KEITH CHESTERTON~

20.06.2003 - o. RNDr. Jozef Voskár
čítanosť1546 reakcie0
(Share 307 0)


Téma: Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? / Diabol / Mk 5, 7 / Zjv 12, 7-8

Myšlienky... 83/2003

      Tento výkrik zlým duchom posadnutého človeka v kafarnaumskej synagóge nie je ojedinelý vo Svätom písme. Spomína ho sv. Marek aj u posadnutého v Geraze, ktorý keď uvidel Ježiša, poklonil sa pred ním a veľkým hlasom skríkol: „Čo ťa do mňa, Ježiš, syn Najvyššieho Boha?!“(por. Mk 5, 7), alebo opäť sv. Marek hovorí: „Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padali pred ním a kričali: Ty si Boží Syn“ (Mk 3, 11). Tento výkrik mal teda svoje reprízy v rôznych situáciách a na rôznych miestach, nevynímajúc ani posvätné miesto synagógy a to nielen za čias Ježišových, ale má svoje reprízy až podnes, keď Satan, ten otec lži, tvrdo útočí a kričí proti tým, ktorí dostali od Krista moc nad zlými duchmi a ktorí odhaľujú jeho deštrukčnú úlohu v ľudských dejinách.
      Ak však chceme lepšie poznať jeho prejavy a jeho aktivity v súčasnom svete, dobre bude, ak si urobíme aspoň krátky poučný prierez o pôvode a pôsobení zlého ducha a o rôznych predstavách o ňom.
      Keď vychádzame z prvého článku vyznania viery – „Verím v jedného Boh, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného“, tak k tomu svetu neviditeľnému patria anjeli ako rozumné a slobodné netelesné bytosti, z ktorých jedna časť sa vzoprela Bohu s výrokom: „Non serviam – nebudem slúžiť“. A tak sa Satan ujíma svojej funkcie pokušiteľa. Začína v raji u prvých rodičov, neobchádza v pokušení ani Krista, sprevádza v úlohe pokušiteľa celé ľudstvo jeho dejinami až podnes a predstavuje svojimi aktivitami akýsi odpor prostredia, ručiaceho leva obchádzajúceho a hľadajúceho, koho by mohol zožrať, v ktorom sa má človek v triezvosti a bdelosti osvedčiť a vzoprieť sa mu pevnou vierou (por. 1 Pt 5, 8).
      Tento neustály zápas medzi dobrom a zlom líči aj sv. Ján vo svojom zjavení, keď hovorí: „Na nebi sa strhol boj. Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho anjeli, ale neobstáli a už nebolo pre nich miesto v nebi. A veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a Satan, čo zvádzal celý svet, bol zvrhnutý. Zvrhnutý bol na zem a s ním boli zvrhnutí jeho anjeli“ (Zj 12, 7-8).
      O zlom duchu, resp. o démonoch bolo v starých i súčasných ľudských kultúrach i náboženstvách mnoho rôznych predstáv. Starý Orient dával osobnú podobu mnohým temným silám, ktoré svojim prejavmi zla útočia na človeka a ničia ho. Pohanské národy boli v stálom pokušení zlých duchov zbožšťovať a prinášať im na zmierenie kultové obety, medzi ktorými nechýbali ani obety ľudské. Tomuto pokušeniu podľahol aj Izrael a tak sa stal svet démonov svetom súperenia s Bohom. Staršie predstavy v starozákonnom židovstve boli charakteristické tým, že boli síce založené na pevnom presvedčení o existencii a činnosti zlých duchov, ale že sú to padlí anjeli ako spoluvinníci a pomocníci Satana, to sa objavilo až v názoroch neskoršieho židovstva. V každom prípade sa na démonov hľadelo ako na nečistých duchov, ktorí sa vyznačujú pýchou a závisťou. Trápia človeka a snažia sa ho vtiahnuť do zla. Vtedy sa človek obracia o pomoc na Boha a jeho pomocníkov – anjelov v boji proti Satanovi. (Sv. Michalovi archanjelovi je aj u nás zasvätených mnoho chrámov a jeho sviatok vo východnom obrade slávime 8. novembra).
      Rozhodujúci zápas so Satanom, v ktorom ide vlastne o spásu človeka, zohral Ježiš. On osobne zaútočil na Satana a zvíťazil nad ním, keď po slávnostnom vstupe do Jeruzalema sám povedal: „Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe“ (Jn 12, 31). Tu sa splnilo to, čo Boh povedal hadovi po páde prvých rodičov v raji: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojim potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu“ (Gen 3, 15).
      Ježiš počas celej svojej misie verejného účinkovania jasne dokázal, že má absolútnu moc nad zlým duchom, že ho ovláda a má moc ho z kohokoľvek vyhnať, aby oslobodil človeka spod jeho moci a vplyvu. Potvrdzuje to napr. správa sv. Lukáša: „Práve v tú hodinu uzdravil mnohých od neduhov, chorôb a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak“ (Lk 7, 21), alebo správa sv. Matúša: „Keď sa zvečerilo, priniesli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi a on slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých chorých...“ (Mt 8, 16). Tieto dôkazy Ježišovej božej moci sa síce farizeji snažili prekrútiť, že to robí mocou Belzebuba, kniežaťa zlých duchov (Mt 12, 24), ba dokonca jeho samého obvinili, že je posadnutý zlým duchom (por. Jn 8, 48, 52). Ale iróniou zostáva fakt, že práve zlí duchovia spoznali Ježiša ako toho, ktorý má nad nimi absolútnu moc, keď ho vo svojich výkrikoch nazvali „Božím Synom“ (Mk 3, 11), „Synom najvyššieho Boha“ (Mk 5, 7).
      Túto moc nad nečistými duchmi dal Ježiš aj svojim apoštolom (por. Mt 10, 1), ktorí sa po návrate z prvých samostatných misijných ciest Ježišovi s radosťou chválili: „Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene“ (Lk 10, 17).
      Z tohto môžeme teda uzavrieť, že prítomnosť zlého ducha v ľudských dejinách, a najmä jeho účinkovania cez svoje reálne média, je realitou, o ktorej pochybovať by bolo z našej strany veľmi nerozumné. Zlému duchu sa najviac darí tam, kde sa popiera nielen jeho existencia, ale aj existencia toho, ktorý má nad ním moc a ktorý jedinečne môže človeku pomôcť dostať sa spod jeho moci.
      Prenesme sa teraz do našich dní, do našich konkrétnych životných situácií a skúsme spoznávať nebezpečenstvá, do ktorých zlý duch dnes vťahuje ľudí. Ľudia posadnutí zlým duchom neboli len za čias Ježišových. Aj dnes máme a spoznávame medzi sebou ľudí posadnutých demoniou moci, demoniou peňazí a bohatstva, demoniou slávy a kariéry, demoniou sexu a „heavymetalovej“ muziky, demoniou alkoholu a drog, demoniou násilia a terorizmu, demoniou vraždenia nenarodených detí a eutanáziou. Zlý duch je totiž inteligentný, ale prefíkaný a zákerný, ba dokonca sa usiluje ľstivým spôsobom napodobňovať Boha ako „Božia opica“. Tak totiž zlého ducha nazýva sv. Augustín. Dobýja sa všade, nevynímajúc ani posvätné miesta a inštitúcie cirkvi. Aj svätci museli s ním tvrdo zápasiť (Sv. Ján Vianey z Arsu).
      Preto je naivná predstava o zlom duchu ako o čertovi s rožkami, chvostom a kopýtkami. Taký skutočne neexistuje a nie je pre nás nebezpečný. V takého zlého ducha neveria ani satanisti, ktorí sa ako sekta objavujú aj v našej spoločnosti a ktorí sa namiesto Bohu klaňajú Satanovi a jemu slúžia. Tento, ako aj iné rozkladné kulty sú podobné tým pohanským kultom, ktoré zbožšťovali zlých duchov a prinášali im svoje obety. A my dnes vieme, že sú to aj kultové vraždy a samovraždy. (Kultová hromadná vražda vo Švajčiarsku!)
      Položme si na záver otázku. Môže byť v ľudskej duši duchovné vákuum alebo nejaké neutrálne prostredie? Zaiste nie. Vždy sa musíme slobodne rozhodovať. Buď dáme priestor v svojom srdci Kristovmu duchu, Božej láske, alebo zlému duchu a tak potom jeho zlobe a nenávisti. Ježiš nás preto varuje, keď hovorí: „Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach a hľadá odpočinok. Ale keď nenájde, povie si: Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. Keď ta príde, nájde ho vymetený a vyzdobený. Tu odíde, vezme sedem iných duchov, horších ako je sám, vojdú dnu a usídlia sa tam. A stav človeka je nakoniec horší, ako bol predtým (Lk 11, 24-26).
      Keď Kristus vyženie z nás zlého ducha vo sviatosti zmierenia, nenechajme svoje srdce vymetené, vyzdobené a zároveň prázdne, ale dajme natrvalo usídliť sa v ňom Kristovi, ktorý nás jediný je schopný urobiť skutočne šťastnými vykúpenými deťmi. V opačnom prípade to aj s nami môže skončiť iba tak, ako to popisuje vyššie citovaný úryvok Svätého písma a potom by sa tiež ľahko mohlo stať, že takto podsadnutí zlými duchmi by sme aj my raz mohli vykríknuť: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský?“
      Prosme Boha a jeho veľkého pomocníka sv. Michala archanjela, aby sa tak nikdy nestalo.
20.04.2004 | Čítanosť(2061)
Téma: Diabol / Zlo
25.06.2003 | Čítanosť(977)
Téma: Diabol
12.06.2003 | Čítanosť(2907)
Mk 5, 1-20
12.06.2003 | Čítanosť(1947)
Mk 5, 21-43
12.06.2003 | Čítanosť(1801)
Zjv 12, 01-18


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet