15.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Ak sa hovorí o blízkosti konca, nemyslí sa tým koniec časov, ale to, že sa naša existencia dostáva do blízkosti absolútneho rozhodnutia a jeho dôsledkov: najvyšších možností a najväčších nebezpečenstiev.”


~ROMANO GUARDINI~

20.06.2003 - o. RNDr. Jozef Voskár
čítanosť2623 reakcie0
(Share 583 0)


Téma: Hľa, vystupujeme do Jeruzalema... / Kristus / Kríž / Utrpenie / Mt 20, 18

Myšlienky... 75/2003

      Jasný Boží plán spásy má aj jasné prostriedky a jasnú, jedinú cestu, ktorou Kristus vystupuje k vrcholu svojho spásonosného úkonu, vystupuje do Jeruzalema a od tejto cesty sa nedá ničím a nikým odradiť. Mesiáš totiž nie je nijakým slávnostným Božím poslom, ale „Synom človeka“, ktorý musí mnoho trpieť. Slovo „musí“ tu znamená jednoznačne Božiu vôľu, ktorú Ježiš slobodne a dobrovoľne prijíma ako najoptimálnejšiu a jedinú alternatívu na zničenie mechanizmu zla. A preto bolesť, utrpenie a potupná smrť na kríži je neodmysliteľnou súčasťou Ježišovho mesiášskeho poslania, čo nakoniec musí byť jasné i každému skutočnému kresťanovi, každému pravému Kristovmu učeníkovi, ktorý sa musí zbaviť falošnej predstavy o nezmyselnom utrpení. A Ježiš práve svojou náukou o kríži a utrpení začína klásť základy stavby svojej cirkvi. No práve tento kríž bolesti a utrpenia bol a bude vždy „pohoršením“ pre tých, ktorí nemajú zmysel pre Božie, ale len pre ľudské veci (porov. Mt 16, 23). Kríž bol pohoršením pre Židov i pohanov (porov. 1 Kor 1, 23) a toto nedokážu pochopiť ani dnešní ľudia bez viery, veľmi ťažko to chápu, ale najmä prijímajú aj dnešní veriaci. Ale niet sa čo čudovať, keď to nepochopil ani sám apoštol Peter, ktorý chcel odviesť Ježiša od cesty utrpenia, za čo Peter utŕžil od Ježiša ostrú výčitku, keď mu povedal: „Choď mi z cesty, satan!“ (Mt 16, 23). Ježiš chce mať voľnú cestu do Jeruzalema a na Golgotu, lebo iba tak sa môže naplniť jeho poslanie v Božom pláne spásy. Ba vieme aj to, že sa tam ponáhľal, išiel pred apoštolmi a oni tŕpli a so strachom išli za ním (porov. Mk 10, 32), pretože pochmúrna predpoveď o utrpení mala svoje reálne opodstatnenie. No vždy na konci týchto Ježišových predpovedí bolo ako jasný svetelný lúč aj radostné uistenie o jeho zmŕtvychvstaní.
      Pravda, o tom, že sa k osláveniu ide cez utrpenie, že sa k zmŕtvychvstaniu ide cez Golgotu, dáva schopnosť aj nám prekonávať prirodzený strach z bolesti a utrpenia nadprirodzeným pohľadom na konečný cieľ nášho života u Boha. Aj my sme teda na ceste do Jeruzalema, aj my s Ježišom vystupujeme na našu Golgotu každý deň so svojím krížom a každý deň, aby sme tak na svojom tele dopĺňali to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev (porov. Kol 1, 24). Tu je aj pre nás odpoveď na zmysel nášho každodenného kríža – prijať ho s láskou a niesť ho spolu s Kristom. Iba vtedy má naše utrpenie a kríž zmysel a Boh ho prijíma od nás ako hodnotu, ktorú používa k spáse sveta.
      Ako sme videli, Ježiš sa nedal odradiť od tejto Božej cesty, ktorá je odlišná od tých našich ľudských (porov. Iz 55, 8). Aby sme aj my mohli ísť po našej krížovej ceste so svojím krížom, musíme sa „zaprieť“, čo znamená vzdať sa svojej vôle a svojich malých ľudských práv vzhľadom k Božiemu právu na človeka. Boh právom žiada od nás niečo vyššie, niečo, čo prevyšuje našu prirodzenosť a čo nás robí účastnými na Božom živote, má preto právo žiadať od nás aj našu účasť na Ježišovom kríži, pričom však úplne rešpektuje našu slobodu. V našom slobodnom rozhodovaní pre Božiu cestu ku spáse sa nám treba cvičiť po celý život a neustále v tom rásť. Robí sa to nie veľkými činmi, ktorých býva málo v našom živote, ale práve zdanlivými maličkosťami každodenného života, ktorých je dostatok na to, aby pravidelný tréning priniesol aj úspech. Totiž práve v maličkostiach sa dopúšťame malých opakovaných zrád, ktoré pomaly a isto vedú k veľkej zrade voči Bohu, k veľkému odpadu.
      Skutočný kresťan je ten, kto pochopil Božiu veľkosť a nevyhnutnosť úplnej ľudskej odovzdanosti do jeho vôle, aj keď musí počítať, že ona má v svojom pláne aj našu účasť na tajomstve Kristovho kríža. V Božej matematike platí axióma , že strata pre Božiu vôľu je ziskom, že kríž nesený spolu s Kristom je istotou vzkriesenia a oslávenia a smrť pre evanjelium je zárukou večného života. Treba si nám preto dobre uvedomiť, že všetky utrpenia, bolesti a kríže na ceste ku našej Golgote sú len skutočnosti predposledné a dočasné, ale vedúce nepochybne ku skutočnosti definitívnej a večnej, do skutočnosti láskavého Božieho náručia.
13.10.2003 | Čítanosť(2587)
Téma: Kristus / Smrť
20.09.2005 | Čítanosť(2448)
Téma: Kristus / Kríž / Obeta
25.11.2005 | Čítanosť(2122)
Téma: Kristus / Vzkriesenie
12.09.2003 | Čítanosť(14461)
09.14. - Povýšenie sv. Kríža
12.06.2003 | Čítanosť(2914)
Mt 20, 17-34
12.06.2003 | Čítanosť(2797)
Mt 20, 1-16


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet