18.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Ani jeden okamih sa už nevráti, aby sme ho mohli nanovo prežiť. Môžeme len vysloviť ľútosť nad tými okamihmi života, ktoré sme nechali uplynúť bez úžitku.”

~PAUL ROTH~

20.06.2003 - Miron
čítanosť1066 reakcie0
(Share 257 0)


Téma: Mk 1, 40-45

Kartotéka

Keď raz budeš na lodi, nezabudni...
MARIÁN BUBLINEC

      Istý nešťastník stroskotal na opustenom ostrove. Spočiatku mal nádej, že sa odtiaľ dostane, a rozličnými spôsobmi dával signály lodiam, ktoré sa plavili v diaľke. Nikto si ho však nevšimol. Blížila sa zima, a preto musel myslieť na nejaký príbytok, kde by prečkal do jari. Holými rukami si horko-ťažko postavil malú drevenú chatrč. Aspoň niečo, čo by ho chránilo pred zimou. Ale beda! Keď si raz v noci založil oheň, aby sa trochu zohrial, zdriemol a bolo neskoro. Chatrč sa chytila a zhorela. Ledva stačil vybehnúť. Bola to zúfalá situácia. Najstrašnejšia noc jeho života. Avšak aké krásne bolo ráno, keď sa rozodnilo a neďaleko ostrova zbadal loď, ktorá práve spúšťala čln, aby sa kapitán s niekoľkými námorníkmi dostali na breh. - Prišli sme po vás. - Ako ste mohli vedieť, že som tu? - Videli sme obrovský oheň, ktorý ste založili... Aj evanjelium nám rozpráva o jednom stroskotancovi. On nebol na ostrove, žil medzi ľuďmi, ale ďaleko od nich. Bol malomocný. Musel mať roztrhnutý odev, neupravené vlasy, zakrytú bradu a volať: „Nečistý, nečistý!” Musel bývať sám, mimo tábora. Vieme si predstaviť väčšie stroskotanie, väčšie nešťastie? Byť sám na ostrove je niečo strašné, ale byť sám uprostred ľudí je niečo oveľa horšie. Zúfalstvo, bieda a utrpenie je však oheň, ktorý priťahuje Krista. Jedného dňa pri ostrove malomocného človeka zakotvila loď Božieho milosrdenstva. Jej Kapitán priplával, pretože videl oheň beznádejnej ľudskej bolesti, a malomocenstvo hneď zmizlo: „Chcem, buď čistý...” Ako ľahko človek v živote stroskotá. Ako ľahko sa dostane na opustený ostrov. Hoci je okolo neho veľa ľudí, hoci žije v strede Európy, aj tak môže byť stroskotancom, môže byť sám. Vysiela okolo seba zúfalé signály, no nikto si ho nevšíma, nikto nepripláva k jeho brehom. Každý má svoj smer, svoj cieľ. Ľudí, ktorých cieľom sú iní ľudia, je čoraz menej. Stroskotanec sa uzatvára do seba, stavia si domčeky, aby v nich prečkal do smrti. Ale nakoniec mu aj tie zhoria. Zúfalá situácia, smutný život. Nie však nezmeniteľný. Loď s Ježišom Kristom na palube je stále neďaleko nás. Noci života bývajú strašné, no po nich nasledujú krásne svitania. Niekedy stačí iba zdvihnúť oči a zbadáme, že pomoc je blízko. Nasadnime na loď Kristovho milosrdenstva. A keď sa už na nej budeme plaviť po mori života, nezabudnime na príkaz Kapitána, aby sme upierali zrak na more, lebo je veľa nešťastných ľudí, ktorí vysielajú signály a volajú o pomoc. Je totiž jedno oveľa horšie nebezpečenstvo, ako zostať sám na opustenom ostrove: plaviť sa na Kristovej lodi a nevšímať si tých, ktorí na nej ešte nie sú. Preto keď raz budeš s Kristom, nezabudni...
12.06.2003 | Čítanosť(3042)
Mk 1, 14-20
12.06.2003 | Čítanosť(2822)
Mk 1, 21-28
12.06.2003 | Čítanosť(2337)
Mk 1, 9-13


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet