24.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Krst je znamením pre cestu, ktorou kráčal Ježiš: Ten kráčal k smrti a zo smrti do života. Voda predstavuje smrť, kto je zachránený z vody – žije. Krst nám hovorí: Boh nás nestvoril, aby sme zomreli, ale aby sme žili. Sme Božími deťmi, slobodnými ľuďmi. Môžeme hovoriť: Otče. Otec nás má rád. Nemusíme sa preceňovať a nemusíme si zúfať. Môžeme prijať sami seba, lebo nás prijíma Boh.

~J. Zink ~

20.06.2003 - Miron
čítanosť952 reakcie0
(Share 169 0)


Téma: Mk 2, 1-12

Kartotéka

Už iba smiešni sú v poriadku
MARIÁN BUBLINEC

      V obchodných domoch sa stali módou takzvané akcie. Tovar náhle zlacnie, aby sa vypredal. A vtedy je veľký nával... Podobne býva niekedy v „akcii” aj Pán Ježiš. Aspoň tak sa k nemu správame. Býva to na veľké sviatky, napríklad na Vianoce alebo na Veľkú noc. Čo sa vtedy deje? Celý kostol ide na sväté prijímanie. A bol by to veru poriadne čudný katolík, keby zostal stáť na chóre alebo sedieť v lavici. Čo je to za človeka? Čo je to za kresťana — nevie, čo sa patrí? Všetci idú na prijímanie, iba on nejde. Že sa nehanbí! Pán Ježiš je vtedy akoby „zlacnený”, hoci je to ten istý Pán ako počas roka, keď sa situácia mení na opačnú. Ťažko je niekedy ísť na sväté prijímanie pod tlakom okolia, ktoré sa pýta, čo si to ty za kresťana, keď chodíš aj inokedy a nie iba na Vianoce. Preháňaš, pretvaruješ sa, robíš sa svätým? O čo ti ide? Pripúšťam, že je to možno viac problém dediny ako mesta, ale je pravda, že tento jav nám hovorí o niečom, čím trpíme všetci: často robíme niečo nie preto, lebo sme o tom presvedčení, ale preto, lebo to tak robia aj druhí. A to je fakt, ktorý sa prejavuje všade. Masa ľudí okolo nás nám môže byť veľkou prekážkou. Z toho plynie jedno dôležité upozornenie: pozor na zástupy, nemožno ich považovať za oporu. Mohli by sme povedať, že Kristus sa im vyhýbal a nikdy sa o ne neopieral. V evanjeliu siedmej cezročnej nedele čítame o tom, ako zástup, ktorý bol okolo nášho Pána, bránil komusi dostať sa do osobného kontaktu s ním. Bol to porazený človek, ktorý sa s ním potreboval stretnúť, ale nedalo sa, lebo Pán učil v dome a bolo tam už toľko ľudí, že ani predo dvermi sa nenašlo miesta. Ako jediná možnosť sa ukázalo rozobrať strechu a spustiť človeka dnu. Aj to tak spravili a on odišiel uzdravený na duši i na tele. Je pekné vidieť okolo seba zástupy ľudí, ktorí prišli počúvať Božie slovo. Je pekné a povzbudivé, ak môže kňaz ohlasovať evanjelium v preplnenom kostole. Ale nebojme sa aj priamo sa spýtať na účinnosť takéhoto ohlasovania a pozrieť sa na zástupy ako na niečo, čo je veľmi prechodné a neisté, ba niekedy môže dokonca brániť blízkemu kontaktu s Kristom. Áno. Zástup nám môže pomôcť priblížiť sa k nášmu Pánovi, no na druhej strane nám môže veľmi brániť osobne sa s ním stretnúť. A život kresťana nie je v priblížení, ale v stretnutí sa s Kristom. Pri stretnutí sa vždy treba oddeliť od zástupu a vykročiť svojím vlastným krokom. Aj vtedy, keby to malo byť trebárs cez strechu. Nebojme sa byť čudnými. Nebojme sa byť smiešnymi. Veď ako pripomína básnik Milan Rúfus, už iba smiešni sú v poriadku...
12.06.2003 | Čítanosť(2763)
Mk 2, 18-28
12.06.2003 | Čítanosť(2514)
Mk 2, 1-12
12.06.2003 | Čítanosť(2460)
Mk 2, 13-17


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet