24.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Modlitba je neviditeľná ruka, ktorá nás spája s Bohom.

~sv. Alfonz ~

20.06.2003 - Miron
čítanosť844 reakcie0
(Share 198 0)


Téma: Mk 2, 18-22

Kartotéka

O slepej koľaji
MARIÁN BUBLINEC

      Ako gymnazista som dennodenne chodieval cez železničnú trať popri stanici. A dennodenne som tam vídal na slepej koľaji odstavený jeden starý vagón. Rozmýšľal som, ako mu je len dobre. Nikam si nechodí, nikto ho neotravuje, nikto naň nič nenaloží, ľudia sa doň netlačia. Jednoducho - vedel by som si predstaviť taký parádny život. Na druhej strane sa nedalo nevšimnúť si, ako pomaličky chátra, ako na ňom začína rásť tráva a ako sa stáva úplne zbytočným. A vtedy som mu prestal závidieť jeho pokoj a slobodu a pomyslel som si: vagóny predstavujú dva spôsoby života. Alebo sa dáš kdesi zapojiť, otvoríš sa ľuďom, budeš voziť v sebe ich radosti aj starosti, alebo si zvolíš pokoj od všetkých, ale tým sa vlastne odstavuješ na slepú koľaj. Vyber si jednu z týchto možností. Vďaka Kristovi si môžeme vybrať tú prvú. Žiť pre druhých, voziť tých, ktorí to potrebujú, neuzatvárať sa pred nimi. S tým je však spojená istá strata slobody, ako ju ľudia bežne ponímajú: nemôžem si robiť, čo chcem, musím byť zapojený. A tu sa dostávame k paradoxu kresťanstva a vôbec človečenstva. Môžeš si vybrať, ako prežiješ svoj život, ale ak ho chceš prežiť s Kristom, tak potom musíš byť pripojený na „jeho lokomotívu”. Človek sa skutočne môže rozhodnúť, na ktorej koľaji prežije svoj život, ale ak sa už raz rozhodne, tak potom musí ísť na doraz. Si slobodný, a predsa musíš... V stretnutí s Kristom sa nepripúšťa nijaká polovičatosť, ono je buď totálne, alebo nie je. Nie je prípustné ísť na stretnutie s Kristom a nechávať si pritom otvorené zadné dvierka. Je pravda, že od neho môžem odísť, kedy chcem, ale aj to je pravda, že keď sa s ním chcem stretnúť naplno, musím do tohto stretnutia aj ísť naplno. Pán Ježiš to ani nikdy inak nemyslel a jasne nám to pripomína v evanjeliu: „Nik neprišíva na starý odev záplatu z novej látky... A nik nevlieva mladé víno do starých mechov...” (Mk 2, 21-22). Nie je teda možné ponechať si čosi zo svojho a na to si pridať ako dekoráciu niečo z jeho evanjelia. Nie je dovolené chodiť oblečený v starom rúchu a spraviť si našu záplatu z nového, aby som bol trochu aj kresťanom, aj nekresťanom. Samozrejme, tu sa nemyslí na úplnú dokonalosť, ktorá nikdy neurobí chybu, ale je rozdiel chodiť v starom rúchu a chodiť v novom. Áno, aj to nové sa môže zašpiniť a treba ho pôstom, modlitbou a pokáním očistiť. Ale je to nové rúcho, ktoré čistím, nie staré. Aj vagóny, ktoré prevážajú ľudí, sa môžu ľahko znečistiť a treba ich čistiť i opravovať. Dôležité však je, že nestoja na slepej koľaji...
12.06.2003 | Čítanosť(2763)
Mk 2, 18-28
12.06.2003 | Čítanosť(2514)
Mk 2, 1-12
12.06.2003 | Čítanosť(2461)
Mk 2, 13-17


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet