20.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Mier je cieľom ľudstva. A závisí aj od teba...”

~PAVOL VI. ~

20.06.2003 - o. RNDr. Jozef Voskár
čítanosť1063 reakcie0
(Share 234 0)


Téma: Už koľko rokov ti slúžim... / Lk 15, 11-32

Myšlienky... 43/2003

      „Už koľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa“ (Lk 15, 29-30)
      Táto samochválna a zároveň nepravdivá výčitka staršieho syna adresovaná otcovi z podobenstva o márnotratnom synovi nám poskytuje príležitosť zahľadieť sa pozornejšie dnes viacej na jeho portrét a opravdivým pokáním aj v nastupujúcom pôstnom období odstraňovať z nášho života jeho negatívne črty.
      Z podobenstva sa dozvedáme, že otec „im rozdelil majetok“. Teda obidvaja dostali svoj podiel. Mladší ho chcel mať, aby ho užíval v slobode bez otca a staršiemu tiež potiekli sliny za majetkom a nebránil sa ho prijať do svojho vlastníctva, hoci mu aj tak všetko patrilo, keď ostal doma spolu s otcom. Nakoniec mu to sám otec povedal: „Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo mám, je tvoje“ (Lk 15, 31).
      V dobrom pocite staršieho syna, že si svedomite plní svoje povinnosti, že pracuje na poli, že možno zveľaďuje svoj majetok, ba že si dokonca trúfalo dovolil tvrdiť, že nikdy neprestúpil jeho príkazy, plynú neraz celé roky, ba i celý život až do chvíle, keď sa vráti do otcovho domu jeho mladší márnotratný brat. Až vtedy sa ukážu skutočné hodnoty v srdci staršieho brata. Zrazu sa ukáže zlá vôľa, hnev, závisť a nenávisť, odmietanie, opovrhovanie, plno výčitiek adresovaných nielen vlastnému bratovi, ale dokonca i svojmu otcovi. Svojho mladšieho brata ani nie je ochotný nazvať bratom, ale vo výčitke otcovi hovorí: „No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa“ (Lk 15, 30).
      Všimli ste si? Mne ani kozliatko a jemu vykŕmené teľa! Hľa, aké to miery používa starší brat, keď svojím studeným srdcom robí výčitky otcovi. Zachoval si majetok a stratil lásku. Majetok, ktorý dostal od otca ako prostriedok k láske, ostal neplodný, sterilný. Mladší syn síce premárnil majetok, ale túžbou po návrate do otcovho domu opäť získal lásku. Otec je bohatý na lásku a milosrdenstvo a to rovnako ku každému, bez ohľadu na našu márnotratnosť. Otcovým majetkom je nekonečná láska a potom sa nám ľahko dá povedať, že on je tu jediný „márnotratný“ v láske.
      A teraz sa pokúsme hľadieť sami na seba v obraze troch aktérov tohto podobenstva.
      Je veľa z nás, ktorí zatúžili po slobode bez otcovho dohľadu, bez otcovho napomínania, bez otcovho prikazovania a zakazovania. Sami sme skúsili, že to zo začiatku bolo azda príjemné, aj možné a že sa tak dá aj dlhšie požiť. Ale iba dovtedy, kým všetko, čo sme od otca dostali ako dedičný podiel, nepremrháme. A príde bieda, prídu tvrdé skúšky, príde i hlad telesný, ale najmä duchovný, príde hlboké poníženie, potupa i hanba a nakoniec príde pokorné a pevné rozhodnutie k návratu. Konečne radostný návrat! Boh cez všetky tieto udalosti ako prostriedky svojej nekonečnej lásky priťahuje syna ako lanami domov. Syn prichádza, otec mu ide so slzami radosti v ústrety, vyobjíma a vybozkáva ho, vracia mu všetko, čo stratil a je tu dôvod k veľkej radosti všetkých. Boh má záujem, aby sa celá cirkev radovala z ozajstného návratu každého strateného syna alebo dcéry.
      A čo robí starší brat? Ten sa predovšetkým zaľúbil do toho, čo Boh stvoril ako do neho samého. Vidí všetko, čo sám urobil, ale nie je schopný vidieť, že mu niečo chýba vo vlastnom vnútri, že mu chýba láska. On zostáva v otcovom dome, robí, čo sa mu prikáže, žije v stereotype vlastný život namiesto toho, aby žil Boží život v láske. Chladne mu srdce. Je hrdý na svoju otrockú oddanosť a prísne odsudzuje tých, ktorí nežili ako on. K oddanosti a poslušnosti patrí totiž nevyhnutne láska. Ježiš bol poslušný až na smrť z lásky k otcovi a k nám (porov. Flp 2, 8). Koľkí sa aj dnes vracajú domov k otcovi, do cirkvi. Majú za sebou všelijakú minulosť, ale úprimné rozhodnutie k návratu je vždy Božím darom, a preto staršiemu bratovi nikdy nesmie chýbať veľké, otvorené a milujúce srdce, aké má otec, aby radosť mohla byť spoločná. Obraz otca z podobenstva je obrazom Boha ku každému obrátenému a navrátenému. Ak sa odvrátime od hriechu, navraciame sa k dobrotivému otcovi, kde základným prvkom obrátenia je vždy najprv Božia dobrota a až potom príde spolupráca v uznaní vlastnej viny a ochota k návratu.
      Pokúsme sa preto každý z nás poctivo sa zahľadieť na seba a hlavne do seba a negatívne črty portrétov mladšieho i staršieho syna, ktoré v sebe objavíme, dajme odstrániť láskou milujúceho nebeského Otca, aby sme všetci vzájomne medzi sebou boli milovanými bratmi a sestrami a jeho adoptovanými synmi a dcérami. A potom bude hostina, o ktorej sa nám nikdy nesnívalo, pretože radosť z návratu jedného strateného je väčšia ako z deväťdesiatichdeviatich, ktorí sa nestratili.
12.06.2003 | Čítanosť(2274)
Lk 15, 11-32
12.06.2003 | Čítanosť(1855)
Lk 15, 1-10


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet