19.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Pýcha sa stráca, keď už v sebe nenachádzame nič, čo by mohlo dať podnet pozerať na druhých zhora. Naopak, druhí sa nám zdajú oveľa dokonalejší, v srdci sa nám prebúdza láska a úcta k nim. Aj teraz máme priveľa do činenia s vlastnou biedou, než aby sme dbali o druhých.”

~SV. EDITA STEINOVÁ~

20.06.2003 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť2605 reakcie0
(Share 494 0)


Téma: Láska / 1 Jn 3, 11 / Lk 16, 19-31

Myšlienky... 42/2001

      Svätý Otec Ján Pavol II. počas svojej druhej návštevy vo Francúzsku sa zastavil aj v Paral – le – Monial. V rozhovore s generálnym predstaveným jezuitov v kaplnke sv. Klaudie la Colombiére medzi iným povedal: „Otče, je veľmi dôležité, aby dnešný svet pochopil, že kresťanská viera je náboženstvom lásky.“
      Takto mysleli otcovia Druhého vatikánskeho snemu, keď v pastorálnej konštitúcií O Cirkvi v súčasnom svete (Gaudium et spes) vyhlasujú: „Boh, ktorý sa stará otcovsky o všetkých, chce, aby všetci ľudia tvorili jedinú rodinu a správali sa jeden k druhému ako bratia“(GS, 24). Podľa sv. Jána toto je zvesť, ktorú sme počuli od počiatku: aby sme jeden druhého milovali (porov. 1 Jn 3, 11).
      Spisovateľ W. Foerster písal o istom mužovi, ktorý keď stretol nejakého väzňa, vždy sňal klobúk a povedal: „My všetci sme vinní, že tento človek je vo väzení. Medzi nami je tak málo lásky, skutočného bratstva a milosrdenstva, že nečudo, ak mnohí poblúdia.“
      Toto si musíme dnes všetci naliehavo uvedomiť, „aby sme sa stali blížnymi každému človeku bez výnimky a aby sme mu preukazovali činorodú službu, ak je to potrebné, či už ide o starca od všetkých opusteného alebo o cudzieho robotníka, ktorým sa nespravodlivo pohŕda, a či o exulanta, o nemanželské dieťa, čo nevinne trpí za hriech, ktorého sa ono nedopustilo, alebo o konečne hladujúceho, ktorý apeluje na naše svedomie...“ (GS, 27)
      Dnešné podmienky a spôsob života nás k tomu priam nútia, aby sme z toho vyvodili praktické dôsledky tejto naliehavej prosby. Brať ohľad jeden na druhého, byť konkrétni v pomoci, aby sme nenasledovali toho boháča z evanjelia, ktorý sa vôbec nestaral o chudobného Lazára (porov. Lk 16, 19-31).
      Matka Tereza z Kalkaty spomína:
       „Pred nejakým časom prišiel ku mne istý bohatý človek a povedal: „Prosím vás, príďte ku mne, alebo niektoré z vašich sestier. Ja som poloslepý a moja manželka je duševne chorá. Naše deti sú všetky preč a my umierame od samoty. Túžim po milom zvuku ľudského hlasu.“
      V živote môžeme mať veľa vecí, možno sa v nich aj dusiť, ale nemať nikoho, je nešťastie. Spomeňme si len na chorého z evanjelia, ktorý sa s bolesťou vyznal, že nemá nikoho, kto by mu pomohol. Každý sa staral len o seba (porov. Jn 5, 7). Okolo nás, i v každej farnosti, je dosť ľudí, ktorí trpia, ktorí sú v bolestiach sami. Mnohí o nich vedia, ale len málo sa nájde takých, ktorí chcú v dobrom úmysle pomôcť. A koľkí to potrebujú!
      Pred rokmi sme sledovali televízny seriál My všetci školou povinní. V 12. časti tohto seriálu psychológ takto hovorí učiteľke: „Ak sa okolo seba poriadne rozhliadneme, tak uvidíme, že každý zo sebou nesie nejaký ten kameň a že my môžeme jeden druhému pomôcť, aby ten kameň bol ľahší.“
      V každom živote je veľa problémov a bolestí, ktoré prechádzajú cez naše farnosti, cez naše rodiny, cez naše pracoviská. Preto veľmi dobre padne človeku, keď niekto príde s dobrým úmyslom a povie: „Počul som o tvojej bolesti. Môžem ti nejako pomôcť?“ Aj keď nepomôže, ale táto pozornosť poteší, že niekto je s vami, že cíti s vašou bolesťou.
      V tomto duchu sú pre nás veľmi poučné slová Matky Terezy z Kalkaty: „Všetci netrpezlivo čakáme na raj, kde prebýva Boh, ale my máme v svojej moci byť s ním v raji už teraz, byť šťastní s ním priamo v tejto chvíli. Avšak predpokladá to milovať rovnako, ako on miluje, pomáhať, ako on pomáha, dávať ako on dáva, slúžiť ako on slúži, podopierať ako on podopiera“(Modlitba – svieži prameň).
      Sv. Filip Neri takto uvažuje: „Kresťanom nechýbajú ani učenci, ani čnostní ľudia, ani krásne púte, ani obrady, ani manifestácia. Ale bohužiaľ, veľmi často chýba tomuto všetkému podstatné, a to opravdivá láska, ktorú Kristus zapaľuje v dušiach.“
      Preto Druhý vatikánsky snem veľmi kladie dôraz na úctu ku každému človeku a ochotu pomôcť bez rozdielu – ako na „druhého seba samého“. Možno si povieme, že táto naša ochota a služba pomôcť iným je málo, vari ako kvapka v oceáne. „Lenže“ – ako hovorí Matka Tereza – Keby táto kvapka chýbala, oceán by bol práve o tú kvapku menší.“
27.05.2011 | Čítanosť(4608)
Téma: Dieťa / Láska
29.07.2003 | Čítanosť(3260)
Téma: Láska / Zmena života
12.06.2003 | Čítanosť(2536)
Lk 16, 1-15
12.06.2003 | Čítanosť(2132)
Lk 16, 19-31
16.06.2003 | Čítanosť(1809)
1 Jn 3, 1-24


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet