17.december 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Kto je pokorný, ani si neuvedomí, že by sa mu stala krivda.

~sv. František Saleský~

20.06.2003 - Miron
čítanosť1222 reakcie0
(Share 224 0)


Téma: Viera / Lk 17, 5-10

Kartotéka

Od neužitočnosti k väčšej viere
DUŠAN BERTA

      Do spovednice vstúpil mladý človek, aby v Božom odpustení našiel svoj pokoj. Staručký kňaz si ho vypočul a hneď spoznal, že má pred sebou kajúcnika, ktorý prišiel skôr so svojimi nedokonalosťami, než s nejakými závažnými hriechmi. Napriek tomu tento úprimný, zbožný mladík prežíval vo svojom srdci bolesť a trápil sa nad tým, aký bol. Hanbil sa sám pred sebou, pred Bohom, i pred kňazom. Do hĺbky duše ho prenikala vlastná nehodnosť. Kňaz mu teda vyrozprával tento kratučký príbeh: „Narodil sa chlapec, no od začiatku bol celkom iný ako ostatní. Jeho telo bolo celé zdeformované. Okrem jasných modrých očí nebolo na ňom ničoho, čo by tešilo ľudský pohľad. Keď vyrástol, prišiel raz k svojej mame, ktorá by pre neho urobila všetko na svete, a spýtal sa: ,Mama, prečo ma máš rada?’ A matka mu dala veľmi zvláštnu odpoveď: ,Preto, že si škaredý...’ V tej chvíli chlapec pochopil, že tejto láske môže veriť.”
      Po tomto príbehu sa tvár kajúcnika rozjasnila. Pochopil. Bol síce na jednej strane „škaredý” a dobre o tom vedel. No na druhej strane mu bolo jasné, že je tu Boh, ktorý ho má rád, a ktorému ani jeho ošklivosť neprekáža. Na pozadí vlastnej nehodnosti začal vnímať, že všetko v jeho živote je darom, ktorý si vôbec nezaslúži a za každým z tých darov stojí veľké milujúce srdce Boha. A to bol pre neho najväčší dôkaz toho, že tej láske môže v akýchkoľvek podmienkach a udalostiach života veriť.
      Apoštoli v evanjeliu prosia Ježiša, aby ich obdaril väčšou vierou. Poznáme túto prosbu, veď aj my často cítime rovnakú potrebu. Ježiš však, ako už mnohokrát predtým a mnohokrát potom, odpovedal veľmi zvláštne. Rozpráva o sluhovi, ktorý nemá u svojho Pána nijaké práva a napokon dodáva: „Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ,Sme neužitoční sluhovia, urobili sme, čo sme boli povinní urobiť’” (porov. Lk 5, 14-17). Povieme si: Čo to má spoločné s rastom viery? Veď je to skôr riešenie otázky pokory a pokornej služby. Apoštoli sa predsa vo svojej prosbe dožadujú niečoho celkom iného.
      Neobviňujme Ježiša, že odpovedá len na to, na čo sám chce. Skôr si všimnime, že nechce riešiť veci iba povrchne. Aj v tomto prípade sa naplno zaoberá požiadavkou apoštolov a ukazuje im cestu k väčšej viere. Tá cesta sa začína uvedomením si, že človek sám osebe nie je ničím. Nemá nijaké práva, nijakú slobodu, nijakú cenu. Dokonca aj jeho vlastný život je v rukách niekoho iného. Skutočne sa podobá sluhovi z evanjelia. Takíto sme bez Boha všetci - úbohí a biedni. Ak nám však Boh, napriek tomu, že si to ani nezaslúžime ani nemáme na to právo, ponúka svoju starostlivosť a dáva nám všetko potrebné, je to z jeho strany milosť a dar. Kde je milosť a dar, tam je láska a láske predsa možno veriť.
29.11.2010 | Čítanosť(3691)
Téma: Lk 17, 6 / Viera
25.06.2003 | Čítanosť(2516)
Téma: Viera
12.06.2003 | Čítanosť(2846)
Lk 17, 20-37
12.06.2003 | Čítanosť(2621)
Lk 17, 1-10
12.06.2003 | Čítanosť(2324)
Lk 17, 11-19


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet