14.december 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Jednoduchosť srdca sa odráža v našom každodennom živote. Podmieňuje aj našu schopnosť počúvať Boha, jeho slovo, ale aj slová, ktoré nám posiela sprostredkovane - od kňaza, brata, priateľa, duchovného otca. Schopnosť počúvať je pre celý synovský život rozhodujúca. Syn dáva pozor, ostáva bdelým aj vtedy, keď nepočuje nič.”

~PHILIPPE MADRE~

20.06.2003 - o. RNDr. Jozef Voskár
čítanosť943 reakcie0
(Share 285 0)


Téma: Bože, stvor mi srdce čisté... / Ž 51, 12

Myšlienky... 34/2003

      Keď v Juhoafrickej republike – Kapskom Meste – profesor Christian Barnard 3. decembra 1967 prvýkrát úspešne transplantoval ľudské srdce, táto správa obletela celý svet a sám slávny chirurg na svojom turné o rok neskôr zožal veľké ovácie a svet túto novú možnosť záchrany ľudského života prijal s veľkým nadšením. Odštartovala sa takto významná epocha kardiochirurgie, ktorá človeku dáva ďalšiu možnosť prežiť ešte s transplantovaným srdcom nejaký kus svojho života, niekomu azda pár dní, niekomu pár mesiacov a niekomu aj niekoľko rokov. Všetko to záleží od mnohých okolností. Medicínsky pohľad na srdce ako fyziologicky dôležitý orgán je pohľad ako na pumpu, na živé čerpadlo, ktoré nepretržite zabezpečuje cirkuláciu krvi v tele. Sám slávny chirurg Barnard na zvedavé otázky novinárov raz povedal: „Srdce je pumpa a ja som iba inštalatér“. Sami dobre vieme, že táto živá pumpa je z medicínskeho hľadiska zvlášť dnes mimoriadne ohrozovaná srdcovo-cievnymi ochoreniami, ktoré zvykneme tiež volať civilizačnými chorobami a ktoré nakoniec končia zvyčajnou diagnózou – infarkt myokardu.
      Spýtajme sa teraz – je dnes tento druh choroby ľudského srdca jediným jeho ohrozením? Potrebuje dnes ľudské srdce len chirurgický zákrok, aby mohol človek opäť v zdraví, šťastí a spokojnosti žiť? Myslím, že všetci spoločne pokorne priznáme, že naše srdcia majú dnes aj iné vážne, ba smrteľné choroby, ktoré potrebujú iného lekára, iného chirurga. A o srdci v takomto zmysle skúsme teraz spoločne pouvažovať.
      Keby sme si pozorne prečítali celé Sväté písmo Starého i Nového zákona, našli by v ňom slovo „srdce“ až 455-krát (v SZ 351 krát, v NZ 104-krát). V našom spôsobe reči, v našom chápaní „srdce“ označuje iba citový život. Koľko krásnej poézie i prózy, koľko lyrického spevu vyjadruje túto skutočnosť aj v našej národnej a ľudovej kultúre. No hebrejčina a vôbec biblické chápanie srdca vyjadruje omnoho viac. Vyjadruje samotné vnútro človeka, je vlastným prameňom jeho vedomej, poznávajúcej a slobodnej osobnosti, miestom nepísaného prirodzeného mravného zákona a nakoniec miestom, kde sa človek tajomne, ale skutočne stretáva s Bohom. Srdce človeka je teda symbolickým miestom, kde má sídliť Boh, ktorý je Láskou. „Boh je Láska a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom“ (1 Jn 4, 16). Toto je podstata biblického chápania srdca, ktoré sa účinne realizuje v ľudskom srdci Božieho Syna Ježiša. Máme teda modelové srdce, s ktorým môžeme porovnávať vlastné srdcia a nechať tomuto božiemu lekárovi, aby stvoril v nás nové srdce podľa srdca svojho. Vieme, že naše sú choré a to nielen „klasickými“ chorobami nevery, beznádejnosti, nelásky, závisti a nenávisti, ľahostajnosti a pod., ale aj tými súčasnými „civilizačnými“, medzi ktoré aj u nás patrí nacionalizmus, šovinizmus, rasizmus, netolerantnosť, cynizmus a klamstvo, bezuzdný materializmus a pôžitkárstvo všetkého druhu. Toto všetko z ľudských sŕdc robí srdcia kamenné, chladné, bezcitné, odkiaľ bol Boh vyhnaný a kde sa snaží za každú cenu natrvalo usídliť jeho protivník, ktorý takéto srdce nemôže priviesť k ničomu inému, ako k duchovnému infarktu.
      Cirkev nám v týchto dňoch ponúka sviatok Božského Srdca, ponúka nám model Božieho srdca Ježišovho plného lásky, ktoré je otvorené pre každého. Rana kopijou vojaka v Ježišovom srdci symbolizuje jeho výroky o sebe samom ako o bráne, o dverách, ako o ceste, ktorou sa dostaneme do pravdivého života lásky, bez ktorej náš život nemá ceny, nemá zmyslu a bez ktorej každý končí duchovným infarktom. Na choré ľudské srdcia bez lásky existuje teda jediný lekár, jediný chirurg, ktorý môže srdce vyliečiť, môže stvoriť nové, čisté a skrúšené, zbavené pýchy, s ktorým môžeme žiť v radosti, šťastí, pokoji a blaženosti nielen pár dní, mesiacov, či rokov svojho pozemského života, ale hlavne celý večný život. Cez takéto srdce modelované podľa Božského srdca potom môže ako cez pumpu prúdiť životodárna energia Božej lásky, ktorá všetko oživuje, ktorá všetkým všetko bezozvyšku odpúšťa a ktorá opravdivo všetkých aj miluje. Iba čisté srdce sa môže stať kvalitnou pumpou pre cirkuláciu lásky vo svete a iba Kristus inštalatérom takéhoto srdca v nás.
      A preto ešte raz prosme so žalmistom: „Bože, stvor vo mne srdce čisté“ (Ž 51, 12) a potom sa naplní aj Ježišovo blaženstvo: „Blahoslavený čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“ (Mt 5, 8).
20.06.2003 | Čítanosť(952)
Téma: Pokánie / Vina / Ž 51
22.09.2003 | Čítanosť(861)
Ž 51


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet