19.september 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Ľudský život musí byť ustavičné prijímanie a znovuvracanie Božej dobrotivosti.

~Carl Hilty~

20.06.2003 - o. Mgr. Slavomír Čekan
čítanosť1386 reakcie0
(Share 460 1)


Téma: Liturgia / Pravá zbožnosť / Lk 18, 9-14

Myšlienky... 30/2001

AI:        Bratia a sestry, nestretli ste sa vo svojom živote niekedy s takým správaním, ktoré vo vás vyvolalo viac otázok? Nestalo sa tak aj v Božom chráme? Ak áno, ako ste reagovali? Odsúdili ste to správanie, bolo vám to nakoniec jedno, alebo ste sa podujali tú vec vyriešiť? Okrem toho je dôležité, či vaše slová boli prijaté a ten človek napravil svoje správanie.
       A teraz sa pozrime na svoje správanie. Ako sa správame v chráme, ale aj cestou do chrámu? Nie sme aj my iným na pohoršenie? Zvykneme cestou ohovárať? Posudzovať? Zostávame tvrdošijne vzadu v chráme, pri dverách, alebo v lete aj mimo chrámu? Vieme, že prísť do chrámu neskoro a odísť skôr, bez vážnej príčiny, robí našu liturgiu neplatnou? Nesplnili sme cirkevný príkaz: V nedeľu a prikázaný sviatok sa zúčastniť na celej svätej liturgii. A ako je to s aktívnym zapájaním sa do liturgie? Pozerám často na hodinky, nielenže neotvorím modlitebnú knižku, ale ani ústa, keď sa spieva? Nepatrím medzi tých, ktorí v Božom chráme počas Liturgie spolu so susedom rozoberú problémy dnešných dní? Alebo azda sa zabávam, driemem, alebo žujem žuvačku, či cukrík?
       A tieto otázky sa netýkajú ešte nášho vnútra! Vieme, že Ježiš je Boh a vie o všetkých našich myšlienkach a hnutiach nášho srdca. Je Ježišovi naše správanie milé? Odchádzame z liturgie obohatení novými milosťami ? Je vôbec naša prítomnosť tu v duchu nábožnosti?
KE:        Zaiste mi prepáčite tento úvod, ale on nemá slúžiť na pobúrenie, ale na upozornenie našich nedostatkov a nášho správania sa ako kresťanov. A dnes nás Kristus chce povzbudiť k pravej zbožnosti dnešným podobenstvom zo svätého evanjelia, v ktorom sa hovorí: „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej a druhý mýtnik“ (Lk 18,10).
DI:        Najsamprv si povedzme, že Ježiš toto podobenstvo hovorí ľuďom, ktorí sa nazdávali, že sú spravodliví a ostatnými pohŕdali. Oni si to mysleli, ale Ježiš videl ich nedostatky. A preto týmto ľuďom nie pre pobúrenie ale pre nápravu života Ježiš predstavuje dva typy ľudí – farizeja a mýtnika.
       Len si skúsme predstaviť farizeja. Je to muž, ktorý zachováva prikázania a dával desiatky, modlil sa, prichádzal do chrámu. Ale z tohto chrámu neodišiel ospravedlnený. Prečo? Pretože on nemal vieru. Jeho modlitba je naplnená samým „ja“. Jeho modlitba nie je preniknutá láskou k Bohu, ale k sebe: „Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám“ (Lk 18,11-12). Aj keď v úvode ďakuje Bohu, predsa to robí len preto, aby vynikol sám, aby si Boh všimol jeho „ja“.
       A druhý muž je mýtnik. Je to človek, ktorý okrádal ľudí. Predstavme si ako stojí na mýtnici kdesi na moste alebo pri vstupnej bráne do mesta a nepustí človeka, či pocestného, keď mu nezaplatí nejakú čiastku. A to nebola len nejaká čiastka. Boli to veľké peniaze, ktoré museli ľudia zaplatiť mýtnikovi, aby ich pustil. A preto ľudia nemali radi mýtnikov. A takýto mýtnik prichádza do Božieho chrámu, kľačí vzadu, hlava sklonená a bije sa do pŕs a volá: „Bože, zmiluj sa nado mnou!“ On nehovorí svoje „ja“ ale hovorí Bohu o svojich hriechoch a chce, aby mu Boh pomohol a odpustil mu.
       Prečo vlastne Boh ospravedlnil mýtnika a nie farizeja? Podľa nášho merítka by bol asi lepší ten farizej, nie? Preto, lebo mýtnik prichádza do Božieho chrámu s veľkou vnútornou bázňou, cíti svoj hriech, cíti svoju nehodnosť, vyjadruje to svojimi slovami a skutkami, kým farizej pyšne poukazuje na svoje klady a nie na zápory.
PAR:        K čomu nás chce dnešné podobenstvo povzbudiť? K pravej zbožnosti nielen vonku ale aj tu – v Božom chráme. Aby sme si práve dnes uvedomili to, že do Božieho chrámu prichádzame nie z povinnosti, že je nedeľa alebo sviatok, ale prichádzame sem, aby sme načerpali z Božích milostí, ktoré sa tu v tak veľkej hojnosti rozdávajú. Ale tie milosti môže získať iba človek, ktorý je v Božom chráme prítomný nielen telom ale aj dušou. A keď mu nechýba pokora, ktorá skláňa jeho hlavu pred Bohom. Tá pokora, ktorá otvára naše srdce pre Boha a nakoniec otvára aj naše ústa, ktorými cez spev liturgie chválime Boha.
       A je potrebné ešte jedno, aby sme dnes porozumeli tomu, čo liturgia znamená v našom živote. Dr. Rafael Simon bol pôvodne židom. Študoval na univerzitách v Berlíne a v Chicagu a stal sa vynikajúcim lekárom, takže si otvoril vlastnú kliniku v New Yorku. Jeden pacient mu dal do daru v nádhernom zhotovení Sväté Písmo. Lekár ho začal čítať. Priznal sa, že hľadal už dávno, čo je zmysel ľudského života. Sám svojim rozumom usúdil, že strava, byt, odev a bohatstvo, to sú iba prostriedky pre telesné zdravie a telesnú pohodu, ale nemôžu byť cieľom človeka. V evanjeliu sv. Matúša však našiel túto Ježišovu vetu: „Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá“ (Mt 6,32). V tejto vete našiel odpoveď na svoje otázky a program pre svoj život. Rozhodol sa, že už nebude hľadať cieľ života v sebe a svojej sebaláske, vo svojej pýche a sláve, ale v bohu. A rozhodol sa, že každý deň si vynahradí chvíľu na čítanie svätého písma. A potom naozaj kúsok po kúsku za niekoľko mesiacov prečítal evanjelium.
       Bol hlboko dojatý slovami a skutkami Ježiša Krista. Ježišova múdrosť, krása a dôstojnosť prevyšovala všetko, čo mu dovtedy poskytla svetová literatúra a umenie. Pripravil sa na krst a 28-ročný dal sa pokrstiť. Stal sa členom Kristovej Cirkvi. V Cirkvi našiel to, čo mu chýbalo v modernom židovstve: prebývanie Boha uprostred ľudu.
       Píše o tom takto: „Keď som sa zúčastňoval na liturgii v chráme, vždy ma pojala bázeň, akú cítili voľakedy Židia v jeruzalemskom chráme. A keď bolo Premenenie, zažil som takú svätú chvíľu, ktorá sa v židovstve dá zažiť iba raz do roka, keď veľkňaz vstupuje do svätyne a obetuje krv baránka za hriechy izraelského ľudu. A keď bolo pozdvihnutie, prežíval som tú pravú obetu predobrazenú v Starom zákone, v ktorej Boží baránok, ukrižovaný Ježiš, vykonal vynahradu za hriechy celého ľudstva.“
       Čím hlbšie prežíval Liturgiu, tým viacej spoznával, že jediným rozumným ideálom jeho života musí byť úplné zjednotenie sa s Bohom. Preto zatúžil celkom sa oddať Bohu. A pozrite, čo urobil. Zanechal svoju lekársku prax, zavrel svoju kliniku, hoci bola vysoko výnosná a vstúpil do kláštora. Jeho duša sa celkom zasnúbila s Bohom. Dnes žije tento bývalý židovský lekár ako mních v cisterciátskom kláštore vo Valley v ustavičnej modlitbe a v rozjímaní a v ustavičnej radosti z toho, že ho Ježiš povolal do cirkvi a do kláštora a že mu ukázal vznešenosť Liturgie.
MY:        Cítite azda teraz v tejto chvíli, že dnešné podobenstvo zo svätého evanjelia i tento skutočný príbeh nás chce povzbudiť ku krásnemu a oduševnenému prežívaniu svätej liturgie? Pochopili sme tu a teraz spoločne, že Svätá liturgia je správne prežívaná iba vtedy, ak sa do nej zapájame svojimi modlitbami a spevom? Ak si otvoríme svoje srdce? Že liturgia je iba vtedy platná, keď prídeme na ňu včas a odídeme až po jej skončení?
ADE:        A tak, dnes, neotáľajme so svojim rozhodnutím. Začnime hneď so správnym prežívanie Božej Liturgie. Zapojme sa do nej svojim spevom, ukončme teraz svoje rozhovory so susedom, otvorme svoje srdce a s veľkou pokorou prosme Ježiša o odpustenie našich nedostatkov a o pomoc k správnemu prežívaniu nášho života. Amen.
25.06.2003 | Čítanosť(493)
Téma: Bohoslužba / Liturgia
25.06.2003 | Čítanosť(432)
Téma: Bohoslužba / Liturgia
12.06.2003 | Čítanosť(8668)
Lk 18, 9-14
12.06.2003 | Čítanosť(2537)
Lk 18, 35-43
12.06.2003 | Čítanosť(1994)
Lk 18, 18-27


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet