20.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Život kresťana síce prebieha v čase, ale už v sebe nesie večnosť. To platí aj pre deň Pána. Ukazuje smerom späť a hovorí: Kristus vstal a v jeho zmŕtvychvstaní sa naplnilo vykúpenie.”

~ROMANO GUARDINI~

20.06.2003 -
čítanosť1052 reakcie0
(Share 179 0)


Téma: Lk 24, 13-35

Kartotéka

Nádeje spájať s vierou
MARIÁN ŠURÁB

      Sme sklamaní z toho, ak sa niečo vyvíja inakšie, ako sme očakávali. Často potom sklamane konštatujeme: Ja som dúfal... Bol som presvedčený, že...
      Aj emauzskí učeníci hovoria neznámemu cudzincovi: „A my sme dúfali...” V čo vlastne dúfali? Mohli by sme to nazvať politickou nádejou. Oni a tisíce iných Židov túžili po slobode. Chceli sa zbaviť rímskej nadvlády. A keď sa objavil Mesiáš, ktorý mal svojich učeníkov a stovky sympatizantov, dúfali, že naplní nádeje národa. Lenže v jednu noc všetko padlo - Mesiáša zajali a ukrižovali. A tak odchádzajú z Jeruzalema s nesplnenou nádejou.
      Cestou do Emauz ich zatiaľ pre nich neznámy muž začne poučovať. Pripomína im slová prorokov, že Mesiáš bude mužom bolesti, a nie mocným pozemským vládcom. Že jeho kráľovstvo bude rásť z jeho obety a smrti, a nie zabíjaním nepriateľov národa. Ako počúvajú tieto argumenty, postupne si uvedomujú, že Mesiášovo kráľovstvo nebude z tohto sveta, ale že to bude kráľovstvo duchovné. Začínajú rozumieť, že Ježišova smrť nepochovala ich nádeje, ale práve naopak. Spoznávajú, že Mesiáš svojou smrťou postavil základy Božieho kráľovstva. Jeho krv oslobodila ľudí z hriechu, nie z politického útlaku. Celá cesta sa končí radostne. Doma spoznávajú Ježiša. Ich sklamaná nádej sa premení na radosť.
      Dvaja emauzskí učeníci sú obrazom celého ľudstva a každého z nás. Všetci máme nejaké ciele a nádeje. Samotné však nestačia. Preto sa ľudia často podobajú na svetoznámeho spisovateľa Ernesta Hemingwaya, ktorý napísal príbeh Starec a more. Opisuje v ňom starého rybára, ktorý chodí loviť na more, no 84-krát sa vracia bez najmenšej rybičky. Na 85. raz sa mu podarí uloviť veľkú rybu, ale pretože je ťažká, pokúša sa ju dovliecť na breh pripútanú k člnu. Kým sa mu to podarí, rybu mu zožerú iné dravce a ostane mu len obrovská kostra. A tak opäť nemá nič. Stále však dúfa, že raz príde aj jeho deň.
      Za túto knihu dostal Hemingway Nobelovu cenu. Keď sa však on sám ocitol v bezútešnej situácii spáchal samovraždu. Krásne písal o nádeji, ale samovraždou dosvedčil, že nestačí mať iba nádej. Nádej bez opory vedie do zúfalstva. Oporou nádeje je viera, avšak nielen vo vlastné sily, ale najmä v Boha. Mať vieru v Boha znamená predovšetkým veriť Božiemu slovu. Aj učeníci z Emauz verili v Boha, ale nerozumeli Božiemu slovu v Starom zákone, kde sa písalo o Mesiášovi. Preto im Ježiš musel všetko vysvetliť. Aj my, čím budeme ochotnejšie počúvať Boha, tým menej sklamaní z nesplnených nádejí zažijeme.
12.06.2003 | Čítanosť(2086)
Lk 24, 36-52
12.06.2003 | Čítanosť(1916)
Lk 24, 13-35
12.06.2003 | Čítanosť(1893)
Lk 24, 1-12


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet