17.december 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

     „Svojím milosrdenstvom je Boh otcom, láskavosťou, s akou k nám pristupuje, sa javí matkou.”

~sv. Klement Alexandrijský ~

20.06.2003 -
čítanosť1010 reakcie0
(Share 213 0)


Téma: Lk 9, 51-62

Kartotéka

Podobenstvo o bambuse
Dušan Berta

      V jednej záhrade rástol bambus. Z roka na rok bol mohutnejší a krajší. Majiteľ mal z neho radosť. Raz sa však pred ním zastavil a oslovil ho: „Môj milý strom, potrebujem ťa!” Bambus odpovedal: „Pane, som pripravený, použi ma, na čo chceš.” Pánov hlas zvážnel: „Aby som ťa mohol použiť, musím ťa vyrezať!” Strom sa striasol. „Mňa vyrezať? Tvoj najkrajší strom v záhrade? Nie, prosím ťa, to nie! Použi ma, pane, na čo chceš, ale vyrezať...!” Pán riekol ešte vážnejšie: „Keď ťa nevyrežem zo zeme, nebudem ťa môcť použiť.” Všetko stíchlo. I vietor ustal. Bambus pomaly sklonil svoju nádhernú korunu a ticho súhlasil: „Pane, keď ma inak nemôžeš použiť, tak ma vyrež!” Ale pán pokračoval: „Môj milý, musím orezať aj tvoje listy a vetvy.” Bambus zavzdychal: „Ach, pane, toho ma ušetri. Znič moju krásu, ale nechaj mi listy a vetvy!” Ale pán dôvodil: „Keď ti ich neodrežem, nebudem ťa môcť upotrebiť!” Slnko zakrylo svoju tvár. Motýľ so strachom odletel. Zasiahnutý až do drene, bambus šepkal: „Pane, orež ma!” Pán však ešte neskončil: „Môj milý, musím urobiť ešte viac. Musím ťa stredom rozrezať a vybrať ti srdce. Keby som to neurobil, nemohol by som ťa použiť.” Tu sa bambus sklonil až k zemi: „Pane, rež a deľ!” Tak majiteľ záhrady bambus vyrezal zo zeme, odstránil mu vetvy a listy, rozdelil ho na dve časti a vyňal jeho srdce. Potom ho odniesol na suché pole k prameňu. Tam pomocou bambusového kmeňa previedol vodu od prameňa na vodný kanál v poli. A čistá, iskrivá voda sa hnala rozpoleným kmeňom bambusu do kanála a tiekla na suché pole, aby umožnila bohatú úrodu. Tak sa stal krásny bambus veľkým požehnaním, keď sa zriekol úplne všetkého a dovolil, aby ho jeho pán použil podľa vlastných plánov.
      Človek je ako strom rastúci v Božej záhrade. Boh- Záhradník ho zasadil do života a určil mu poslanie, v ktorom je ukrytá jeho skutočná hodnota. Objaviť túto hodnotu môže iba postupným napĺňaním svojho osobitného poslania - životom podľa Božieho zámeru. V tom je zároveň plnosť jeho šťastia. Človek sa však môže veľmi ľahko uzavrieť do seba. Môže zabudnúť na vznešený cieľ svojho poslania a chcieť rásť za podmienok, ktoré si stanoví on sám. Pritom si neuvedomuje, že je pochabé byť sám sebe „záhradníkom” a že takto k plnosti šťastia nedôjde. Počúvajme sv. Teréziu z Lisieux a nechajme sa inšpirovať: „Pred nejakým časom som sa ponúkla Ježišovi, že budem jeho malou hračkou. Povedala som mu, aby so mnou nezaobchádzal ako s cennou hračkou, ktorú si deti môžu len obzerať a neodvážia sa jej dotknúť, ale aby so mnou zaobchádzal ako s bezcennou loptičkou, ktorú môže hádzať na zem, kopať do nej, prepichnúť ju, nechať v kúte, alebo aj pritisnúť si ju na srdce, ak by mu to urobilo radosť.”
      Čím väčšmi dokážeme potešiť srdce nášho Záhradníka, tým väčšmi naplníme svoj zmysel života.
12.06.2003 | Čítanosť(2919)
Lk 9, 37-50
12.06.2003 | Čítanosť(2700)
Lk 9, 1-9
12.06.2003 | Čítanosť(2648)
Lk 9, 18-27


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet