16.september 2019

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Zatiaľ čo pre Cirkev je veľmi súrny vonkajší apoštolát, tak potrebný v našich dňoch, ona predsa pripisuje väčšiu dôležitosť kontemplácií, a to v našej dobe, keď sa priveľmi zdôrazňuje vonkajšia činnosť. A naozaj, opravdivý apoštolát pozostáva práve v účasti na Kristovom diele. Ale táto účasť je nemožná bez intenzívneho ducha modlitby a obety.

~Ján XXIII.~

20.06.2003 - o. RNDr. Jozef Voskár
čítanosť1852 reakcie0
(Share 426 0)


Téma: Vy ste soľ zeme / Kresťanstvo / Mt 5, 13

Myšlienky... 25/2003

      Nikto z nás azda vážne nezapochybuje o význame soli pre človeka, ak myslíme na správnu chuť každého jedla, kde soľ patrí, alebo ak myslíme na jej vynikajúce konzervačné účinky proti hnilobe a skaze. Tieto vlastnosti soli pozná každý človeka a zapochyboval o jej nevyhnutnej potrebe pre život iba kráľ z rozprávky Soľ nad zlato, ktorú všetci dobre poznáme.
      Tieto vlastnosti soli poznal veľmi dobre aj Pán Ježiš, a preto pôsobenie skutočného, nefalšovaného kresťanstva vo svete prirovnal ku soli. „Vy ste soľ zeme!“ Kresťan ako nositeľ Božieho mravného kódexu, mravných princípov, prikázaní, musí vstupovať do sveta, do jeho udalostí, do každého ľudského činu, ktorý pochádza z rozumového poznania a slobodného vôľového rozhodnutia. A keďže človek nežije a nemôže žiť sám, ale žije na rôznych úrovniach a na týchto úrovniach aj vykonáva svoju činnosť, potom logicky vyplýva, že kresťan so svojou Božou „soľou“ musí vstupovať do sociálnych problémov spoločnosti. Vo všetkých týchto činnostiach vždy ide o človeka, o jeho dobro, o jeho spokojnosť, o jeho šťastie. Každá spoločnosť na akejkoľvek úrovni spoločenského usporiadania, stupňa kultúry a civilizácie vždy mala v strede svojho záujmu človeka a používala k tomu rôzne právne normy, mravné kódexy a zásady, aby naplnila prirodzené potreby a práva každého človeka. A dobre vieme, že tieto ľudské normy sú vždy len relatívne, jedny sú lepšie, iné horšie, jedny spravodlivé a iné menej spravodlivé, a preto všetko ľudské konanie v relativizme svojich noriem má nielen možnosť, ale povinnosť všetko si porovnať s absolútnou božou normou, s absolútnym Božím mravným kódexom. A kto je povinný tento mravný kódex ako zrkadlo nastaviť každému, kto nekoná v jeho súlade?
      Každý kresťan, ktorý je soľou zeme.
      My sa na Slovensku radi hlásime ku kresťanským koreňom, k cyrilometodským tradíciám, ale táto rozhodne nespočíva len v stavaní súsoší svätých bratov, ale predovšetkým v zachovávaní základnej mravnej Božej normy – Desatora.
      Ja som Pán Boh tvoj, nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal. Či tento prvý Boží príkaz nezavrhli mnohí tí, ktorým sa stali peniaze, majetky, kariéra a sláva ich bôžikom, ktorému sa klaňajú a kvôli ktorému sú schopní i vraždiť?
      Spomeň si, aby si deň sviatočný svätil! Či dnes v nedele a sviatky pracujú iba nepretržité prevádzky, hute, doprava, nemocnice a pod., či nenútia pracovať s vyhrážkou prepustenia v deň Pána svojich zamestnancov dokonca aj malí a strední podnikatelia? „Ak Pán Nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú“ (Ž 127, 1).
      Nezabiješ! Keby sme spočítali všetkých ľudí, čo boli zabití vo vojnách na Slovensku, nedosiahli by sme číslo zavraždených nenarodených detí, ktoré boli zabité podľa ešte stále platného interrupčného zákona. „V Ráme bolo počuť hlas, nárek a veľké kvílenie, Ráchel oplakáva svoje deti a odmieta útechu, lebo ich niet“ (Mt 2, 18). Ďalej z masmédií sa denne dozvedáme, koľko vrážd sa stane u nás, koľko nastražených bômb vybuchne a zabíja, koľko strachu o svoj život a svoje bezpečie pribúda v každom z nás? A toto majú byť naše kresťanské tradície?
      Nezosmilníš, nepožiadaš manželky blížneho svojho! Či narastajúci počet znásilnení, či predmanželské sexuálne skúsenosti mládeže, pornografia, pedofilia, vysoká rozvodovosť, nevera, cudzoložstvá a ostatné morálne zvrátenosti bežne a beztrestne propagované masmédiami všetkého druhu je hlásenie sa ku kresťanským tradíciám?
      Nepokradneš! Nepožiadaš majetku blížneho svojho! Koľko malých a veľkých lúpeží sa denne u nás urobí, koľko prepadov starých ľudí kvôli pár korunám a koľko ozbrojených prepadov bánk a áut prevážajúcich celé milióny traumatizujú našu spoločnosť, koľko majetkov za dampingové ceny získali mnohí ľudia. Takto sa azda hlásia ku kresťanským tradíciám?
      Nepreriekneš krivé svedectvo proti blížnemu svojmu! Či nestačí dnes, aby sme niekoho znemožnili a zničili, aby sa nevymyslela peknými slovami navoňavkovaná lož a pustila do éteru, do novín a na obrazovku? A tak potom vzniká v spoločnosti džungľa, kde už nikto nikomu neverí a za vyslovenú pravdu ľudia musia znášať všelijaké riziká. Toto má byť vernosť ku kresťanským tradíciám?
      Keď toto všetko je bolestná realita nášho života, ako prísť k náprave, ako prísť k zmene, ktorá dá nádej na ľudskejší život? Je tu Boží kódex, ktorý musí každý skutočný kresťan, ktorý je soľou zeme, ako zrkadlo nastaviť každému, kto ho nezachováva a kto nesie podiel svojej zodpovednosti za tento stav. Niekto by azda povedal, ako sa to za totalitného systému zdôrazňovalo, že náboženstvo je súkromná záležitosť každého a nemá čo robiť vo verejnom živote. Lenže soľ nemá význam sama pre seba, ale pre všetko, čo má od nej dostať chuť! My si totiž musíme uvedomiť jednu dôležitú vec, že človek nemôže žiť v schizofrénii, aby žil zvlášť svoje kresťanstvo so svätou maskou na tvári v nedeľu a vo sviatok a zvlášť svoj profánny život od pondelka do soboty. To je jeden veľký blud, v ktorom žije u nás, žiaľ, veľmi veľa ľudí. Človek žije iba jeden reálny život, kde Boží mravný kódex, ktorý kresťan prijíma ako záväznú životnú normu, je rubom tej istej mince v jeho činoch profánneho života. Nastavenie zrkadla Božej normy musí byť teda vecou verejnou v zodpovednosti za dobro človeka. Skúsenosti aj výroky Svätého písma nám pripomínajú, že nás to niekedy bude stáť aj hlavu, ako napr. Jána Krstiteľa, keď povedal pravdu Herodesovi (por. Mt 14, 1-12). Ježiš dal apoštolom a nakoniec všetkým nám kresťanom ako jeho učeníkom jasný pokyn, že majú ísť do sveta, aby učili národy zachovávať všetko, čo im prikázal (por. Mt 28, 19-20) a upozornil ich, že „ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás. Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, svet vás nenávidí“ (Jn 15, 18-19). Ježiš sa modlil za apoštolov, aby sa posväcovali pravdou, pretože Božie slovo, ktoré hlásajú, je pravda (por. Jn 17, 17) a pokračuje: „Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde“ (Jn 17, 18-19).
      Ak kresťania podľa miery svojej zodpovednosti za svet nebudú dbať o to, aby sa všetko ľudské konanie riadilo Božou normou, stali by sa soľou bez chuti, ktorá je súca len na vyhodenie a pošliapanie. Ale ak to budú bez ohľadu na odpor sveta robiť, bude sa na nich vzťahovať Ježišov výrok: „Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť. Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami“ (Mt 5, 11-12).
27.05.2011 | Čítanosť(3835)
Téma: Kresťanstvo
05.02.2010 | Čítanosť(2771)
Téma: Kresťanstvo / Svedectvo /
30.12.2004 | Čítanosť(2017)
Téma: Kresťanstvo / Svedectvo
12.06.2003 | Čítanosť(3968)
Mt 5, 43-48
12.06.2003 | Čítanosť(3768)
Mt 5, 33-42
18.01.2010 | Čítanosť(1716)
Kresťanstvo


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet