15.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Naše najkrajšie Krédo je to, ktoré odriekame v čase temnôt, v hodine sebaobetovania a bolesti, v maximálnom vypätí nepoddajnej vôle plniť to, čo je dobré.

~SV. PÁTER PIO~

20.06.2003 - Miron
čítanosť2875 reakcie0
(Share 457 0)


Pohrebný príhovor

Príhovor

      Pred rokmi, keď som začínal v svojej prvej farnosti, mi v rozhovore istý pomerne mladý človek povedal: „Otče, veľmi sa bojím smrti.“ V očiach tohto mladého muža sa skutočne odrážala úzkosť.
      A čo cítime my, teraz, keď si tak intenzívne uvedomujeme realitu smrti? Strach? Úzkosť? Obavu, že nezvládneme svoj život tak, aby sme vošli do večnosti? Ale len otupnosť ľahostajnosti? V tom poslednom prípade by to bolo veľmi zlé. Ale strach, či obava môže časom prerásť do pevnej viery i nádeje.
      Musíme si uvedomiť, že Boh sám nám pomáha dosiahnuť večný život hoc aj cez tieň smrti. Ak sa pýtame akým spôsobom nám Boh pomáha, Sväté písmo nám na túto otázku dáva jednoznačnú odpoveď: Máme žiť podľa evanjelia, žiť službou druhým, veriť Pánovi, prijímať sviatosti, zvlášť Eucharistiu. Prijímanie sviatosti sa musí stať našou potrebou!
      Slová Ježiša Krista sú slová večného života. Apoštol Peter hovorí: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života“ (Jn 6, 68).
      Eucharistia je sila vytvárajúca život. Právom hovoríme o Eucharistii, že je to potrava na cestu, pretože s jej pomocou prekračujeme smrť a získavame nový život vo vzkriesenom Kristovi.
       „Kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho“ (Mt 10,39), hovorí Kristus svojim poslucháčom. Život teda musí byť trvalo zameraný na Boha. Je to znak našej oddanosti, našej túžby byť s ním.
      Boh nám pomáha mnohými spôsobmi, dôležité je len jedno, aby sme dokázali prijať jeho pomoc.
       „Očakávam večný život a dúfam v milosť, ktorá je potrebná, aby som si ho zaslúžil,“ hovorí sa v jednej starej modlitbe. Preto hovorí sv. Augustín: Nebo visí tak vysoko, že nám je ťažko ho dosiahnuť. Nachádzame sa v situácií malého dievčatka, ktoré vidí čerešne na strome, ale nemôže ich dosiahnuť. Musí zavolať otca, ktorý vezme maličkú na plecia a povie jej: Poď a postav sa na moje plecia! Dievčatko sa vystrie, a tak môže dosiahnuť čerešne a jesť. Podobne je to aj s nami. Nebo nás láka, ale vzhľadom na naše biedne schopnosti je príliš vysoko. Beda by nám bolo, keby nám Boh neprišiel na pomoc so svojou milosťou. Sv. Augustín mal obľúbenú modlitbu: „Daj, Pane, čo žiadaš, a potom žiadaj, čo chceš!“
      Náš nebohý brat(meno), ktorého dnes pochovávame dokázal prijímať Božiu pomoc a hlavne, čo je dôležité, dokázal dôverovať Bohu. Posledné dni prežíval s duchom odkázaným na Božie milosrdenstvo. A hoci cítil blížiacu sa smrť, nemal strach ani obavu. Mal nádej.
      A túto nádej i pokoj budeme mať i my pri myšlienke na smrť, ak budeme prijímať Božiu pomoc pre dosiahnutie večného života. Amen.


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet