20.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Múdrosť je umenie vedieť, až po akú mieru môžeme byť odvážni.”

~Jean Cocteau~

20.06.2003 - Miron
čítanosť2956 reakcie0
(Share 430 0)


Pohrebný príhovor

Príhovor

      Francúzsky mysliteľ B. Pascal sa raz o ľuďoch svojej dobý vyjadril veľmi ironický takto: „Ľudia, keď sa im nepodarilo vyliečiť sa zo smrti, uzhodli sa, aby sa obšťastnili, že na ňu nebudú myslieť.“
      Veľmi dobre vyjadril mentalitu modernej dobý. Ak sme k sebe úprimní, tak dosvedčíme, že skutočné nemáme, alebo skôr si nevieme nájsť čas na zamyslenie, na zahĺbenie sa do seba, ktoré by zaiste prinieslo i myšlienku na náš večný cieľ.
      Profesorka Morrov-Lindbergová píše, že je to nepochopiteľné, že náš európsky svet nemá porozumenie pre to, aby muž alebo žena mohli byť na chvíľu sami. Aké svetlo to vrhá na našu civilizáciu, ktorá nechápe potrebu samoty? V skutočnosti najvzácnejšie momenty života sú tie, keď sme sami. Veď niektoré pramene vieme otvoriť len vtedy, keď sme sami. Napríklad umelec, keď niečo tvorí, spisovateľ, ktorý dáva krásnu formu myšlienkam, hudobný skladateľ, ktorý komponuje svoje dielo, svätec, ktorý sa modlí, títo všetci vedia, že k tomu musia byť sami. Aj Boha nájsť, k Bohu sa dostať, v Boha uveriť, to je úloha, pri ktorej musíme byť sami. Veď aj keď zomierame, zomierame sami, lebo aj zomieranie je cesta k Bohu. Smrťou sa zomkne brána len pre tých, čo tu na zemi nijako nesmerovali k Bohu.
      Azda veľa by nám o tom mohla povedať aj naša nebohá sestra (meno), ktorú dnes pochovávame. Telesná slabosť vysokého veku jej v posledných rokoch nedovoľovala výjsť zo svojej izby bez pomoci. A tak obklopená príkladnou láskou svojich blízkych dozrievala pre nebo. Chvíle samoty, ktoré nutne vstúpili do jej života naplnila intenzívnym duchovným životom, na ktorý telesná slabosť nemala svoj vplyv.
      Spomeniem slová, ktoré mi pri poslednej návšteve povedala:“Otče, ďakujem Bohu za pokoj. Mám deti a vnúčatá, ktoré ma milujú a starajú sa o mňa... A mám aj veľa času... Nuž sa modlím, koľko len vládzem, za každého a za všetko, na čo si len spomeniem. A keď už nevládzem, tak rozmýšľam o celom svojom živote. Čo všetko som prežila... Niekedy sa až rozplačem nad niečím, čím som Boha urazila, inokedy plačem, keď si spomeniem na jeho dobrotu... A stále ho prosím o milosrdenstvo, aby ma prijal k sebe...“
      Hľa, požehnaná samota, ktorá pomohla našej sestre (meno) dozrieť pre večnosť. Azda v tejto chvíli cítime potrebu takých chvíľ samoty vo svojom živote, aby sme sa mohli zamyslieť nad životom i nad smrťou... Leonard Bernstein povedal, že v tichu dostáva každý človek možnosť byť veľkým. Získava slobodu od pút nepriateľstva. Stáva sa básnikom a azda i anjelom. Ticho však vyžaduje veľkú disciplínu: človek sa k nemu musí dopracovať, a to ho robí o to vzácnejším.
      Vyprevádzame na cintorín našu sestru (meno), ktorá sa dobre pripravila na stretnutie so Spasiteľom. Nech jej príklad posledných rokov aj nám ukáže cestu k dobrej príprave na tento veľký okamih v živote človeka. Amen.


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet