15.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Život je krásny a je nevďakom nevážiť si tento dar nevyskúmateľnej lásky a múdrosti.

~Július Zeyer~

20.06.2003 - Miron
čítanosť2880 reakcie0
(Share 449 1)


Pohrebný príhovor

Príhovor

      Dnes pochovávame telo našej sestry (meno). Jej smrť nebola náhla. Dlhá a ťažká choroba upozorňovala nebohú i jej blízkych, že tento okamih stretnutia s večnosťou je už blízko. Každý, kto ju v posledných týždňoch a dňoch navštívil, mohol vidieť jej veľkú duchovnú vyrovnanosť. Zároveň táto návšteva umierajúcej nanútila myšlienku na vlastnú smrť, na osobné stretnutie s večnosťou.
      Smrť nie je iba definitívnym zastavením srdcových a mozgových funkcií, ani poslednou hodinou, o ktorej nik nevie, kedy odbije. Smrť zasahuje i do života, každý deň ho storakým spôsobom ohrozuje. Jej predzvesťou je choroba, utrpenie a neúspech. Upozorňujú, že človek nie je pánom svojho života, že sa mu stále vymyká z rúk a že mu ho raz smrť definitívne odníme. Smrť takto dáva životu pečať konečnosti a ohraničenosti. „Je počet našich rokov sedemdesiatka, a ak silní sme, osemdesiatka“ (Ž 90, 10).
      Život je krátky a jeho čas vzácny. Preto ho treba správne využiť (por. Ef 5, 16 a Kol 4, 5). Každá hodina by mohla byť i poslednou. Ani jeden okamih sa nevracia. Smrť takto zohráva v živote aj kladnú úlohu. V jej tieni sa stáva nástojčivým, neodkladným, definitívnym, vyzýva k rozhodnutiu tu a teraz. Bez nej by bol život v určitom zmysle nudný. Dostáva zmysel vtedy, keď sa berie vážne smrť, definitívny koniec možnosti stvárniť svoju pozemskú existenciu a s pomocou Božej milosti pôsobiť na svojej spáse.
      Život a smrť sa teda navzájom prenikajú. Kde sa smrť zamlčuje a tabuizuje - ako v našej modernej spoločnosti -znehodnocuje sa život. Ľudský žije iba ten, kto sa smrti pozerá do tváre a počíta s ňou. (podľa: A. Hlinka, Viem Komu som uveril, SÚSCM, Rím 1988, s.396)
      V čakárni u lekára bolo veľa pacientov. Starší pán zrazu vstal a obrátil sa s vážnosťou na prekvapenú sestru: „Prepáčte, bol som objednaný na desiatu a teraz je už jedenásť hodín a ďalej už nemôžem čakať. Prosím, sestrička, určite mi nový termín!“
      Jedna z prítomných žien pošepkala druhej: „Je mu už osemdesiat rokov a nemôže dlhšie čakať: čo on má za robotu?“
Starý pán to počul a zareagoval na tie slová takto: „Prepáčte, áno, mám už 87 rokov, a práve preto nemôžem si dovoliť, aby som tento krátky a drahocenný čas, ktorý mám pred sebou, premrhal.“(Fermentum 4/95 - s.58)
      My všetci, ktorí sme poznali našu nebohú sestru (meno), môžeme potvrdiť, že si rovnako vážila čas svojho života. Bola neuveriteľne činná. Ako manželka a matka a teraz ešte aj obetavá pestúnka svojich vnúčat. Mohli sme ju nájsť všade tam, kde bolo potrebné pomôcť. Z tejto činnosti ju vytrhla choroba, ktorá ju pripútala na lôžko. Ale ani na ňom neprestala byť činnou. Pri jednej mojej návšteve mi povedala; „Už nemôžem nič. Ani najesť sa sama nemôžem... Nuž robím to čo môžem - modlím sa. Za Svätého otca, za cirkev, za každého a za všetko čo mi príde na um i za vás, duchovný otče... Aspoň tak by som chcela byť ešte užitočná...“
      Náš Spasiteľ zhodnotí čas jej života, ktorý z nášho pohľadu nepremrhala. Raz zhodnotí i čas nášho života. Nech nám spomienka na príklad nebohej sestry (meno) i prosba o Božiu pomoc dodá silu žiť svoj život naplno a kvalitne. Amen.


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet