15.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Jediný skutočný neúspech je ten, z ktorého sa nepoučíme.

~John Powell ~

20.06.2003 - Miron
čítanosť2875 reakcie0
(Share 458 1)


Pohrebný príhovor

Príhovor

      Dnes sa naše farské spoločenstvo zhromaždilo, aby vyprevadilo na poslednej pozemskej ceste telo našej nebohej sestry (meno). Je možné, že okrem prirodzeného zármutku sa v našich srdciach objaví aj otázka: Čo nasleduje po smrti? Pravdaže, vieme si zodpovedať túto otázku z Božieho zjavenia a učenia Cirkvi, ale predsa potrebujeme posilniť svoju vieru i nádej.
      Slávny filmový producent Cecil B. de Mille sa rád utiahol do samoty, keď musel vyriešiť nejaký problém. Jedného dňa vyplával na svojom člne na jazero v štáte Maine a len tak bezcieľne sa dal unášať vlnami, aby popremýšľal o svojom probléme.
      Čln zahnalo k pevnine a uviazl na plytčine, vody tam bolo iba na niekoľko centimetrov. De Mille sa pozrel nadol a videl dno posiate vodnými chrobáčikmi. Jeden z nich vyplával na povrch a pomalý liezol po stene člna hore. Keď dosiahol okraj člna, zahynul.
      De Mille sa vrátil k svojmu problému. Po chvíli náhodou znova zbadal chrobáka. Pancier mu na horúcom slnku popraskal. Odrazu pancier pukol a ukázala sa vážka. Vzniesla do vzduchu a na slnku hrala všetkými farbami.
      Toto okrídlené stvorenie mohlo v okamihu zaletieť ďalej, než by bol chrobáčik prešiel za celé dni. Vážka sa znovu priblížila k hladine, kde de Mille videl jej tieň vo vode. Je veľmi pravdepodobné, že vodné chrobáčiky v hĺbke tiež videli vážku, ale jej niekdajšia družka teraz žila v inom svete, ktorý prevyšoval ich chápavosť. Oný ešte stále prežívali svoju skromnú existenciu, zatiaľ čo ich okrídlená príbuzná si užívala plnú slobodu medzi nebom a zemou.
      Keď de Mille neskôr rozprával o svojom zážitku, zakončil dôraznou otázkou: „Či Stvoriteľ vesmíru neurobí pre človeka to, čo urobí pre chrobáka?“ (Mozaika radosti, Magdaléna Richterová, LÚČ, Bratislava 1997, s.96.)
      Naša sestra (meno), ktorej telo dnes pochovávame, má už skúsenosť tohto nového života. A možno teraz sa čuduje nášmu zármutku, ktorý neladí s krásou nového života, ktorý, ako dúfame, jej Boh daroval.
I keď ešte nemáme túto skúsenosť večného života v Bohu, je zmysluplné uvažovať o ňom a pripravovať sa na neho. Evanjelium nás vyzýva k bdelosti i samotná okolnosť, že nevieme hodinu vlastnej smrti nás k tomu nabáda. V tomto zmysle napomína T. Kempenský: „Keď nadíde posledná hodina, začneš celkom ináč zmýšľať o svojom predošlom živote a budeš veľmi ľutovať, že si bol taký nedbanlivý a ľahostajný.“
      I keď ešte nemáme skúsenosť večného života, naša bdelosť a pripravenosť nielenže posilní našu vieru a nádej, ale tak trochu poodhalí črty budúceho života s Bohom. A smrť tak prestane byť pre nás veľkou neznámou, ktorá budí strach, ale radostnou bránou k novému a večnému životu. Amen.


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet