22.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Kto niekoho miluje, navždy vložil doňho svoju nádej.

~GABRIEL MARCEL~

20.06.2003 - Miron
čítanosť499 reakcie0
(Share 150 0)


Sobota po 21. nedeli po ZSD / 2 Kor 5, 1-10a

Príhovor

      Sv. apoštol Pavol sa dnes dotýka témy, ktorá sa dotýka každého človeka – smrti a večného života. Dovoľte, aby som vám zacitoval slová kardinála Léona Josepha Suenensa, ktorý nádherne hovorí o tejto téme takto:
      Nechajte ma, aby som vám v krátkosti porozprával príbeh môjho povolania ku kňažstvu. Od veku siedmich alebo ôsmich rokov ma prenasledovala myšlienka o večnosti. Vtedy jeden kazateľ tak živo opisoval večnosť, že som pochopil, že večnosť znamená: „koniec času a priestoru“ a že „stále“ znamená „stále“. Opakoval som si to slovo „stále“ a to mi navždy dalo presvedčenie, že pozemský život je krátky, že nič nie je porovnateľné s tým „stále“ i keby život trval osemdesiat alebo deväťdesiat rokov. Rozhodol som sa vybrať si večnosť a pripraviť sa na ňu tým, že využijem náš krátky život čo najlepšie. Z toho vyvstalo pre mňa povolanie ku kňažstvu, lebo som myslel, že najlepší spôsob ako získať šťastný večný život, spočíva v tom, pripraviť čo najviac osôb na budúci život bez konca, a to takým spôsobom, že zasvätím svoj život hlásaniu Evanjelia, ako tajomstva a cesty večnosti, iným ľuďom. Ak je po smrti ničota, život by pre mňa stratil zmysel. Nedospel by som k pochopeniu ani utrpenia, ani pravej lásky. Nemôžem pochopiť tieto dve veci inak, ako vo svetle večnosti. Utrpenie nemôže existovať bez toho, aby nemalo nejaký zmysel, nemôže byť púhou absurditou, ani posledným slovom. Dá sa vysvetliť iba vtedy, ak je podobné pôrodnej bolesti.
      Predstavme si dieťa v lone svojej matky, ktoré by bolo schopné uvedomovať si už pred svojím narodením.
      Aký konflikt dojmov by zakúsilo! Všetko by mu pripadalo také nezmyselné. Ale celý ten zmätok a nezmyselnosť by sa vyjasnili v deň, keď sa dieťa narodí a uzrie na svetle tvár svojej matky nad sebou. Zistí, že každý okamih jeho vývoja v lone matky bol ako noviciát pre jeho život a príprava na budúcnosť. Pre mňa je to obraz nášho osobného príbehu: narodením sa nekončí náš zrod. Bezpochyby, svetlá perspektíva budúcej večnosti neodstraňuje tajomstvo, ale aspoň objavujem orientácie osvetľujúce cestu, ktorá sa otvára.
      To, čo je opravdivé pre utrpenie, je opravdivé aj pre lásku. Nemôžem pochopiť skutočnú hlbokú lásku inak, ako s podmienkou večnosti. Odmietam inštinkt milovať a byť milovaný iba na čas. Opravdivá láska vštepuje do srdca každého z nás pocit, že bude trvať navždy. To je vnútorná výzva vopred zabezpečeného víťazstva nad smrťou.
      Prijmime túto výzvu spolu s výzvou sv. Pavla, aby sa rozhojnila naša nádej i dôvera. Amen.

      Týždeň po 21. nedeli po ZSD

12.06.2003 | Čítanosť(1532)
2 Kor 5, 1-21


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet