|
NA ZAMYSLENIE
|
|
„Žiť v Božom dnešku znamená nehľadieť naň s úzkosťou, ale tak, že každé ráno uchopíme deň, ktorý prichádza.”
~ROGER SCHŰTZ~ |
|
|
|
|
20.06.2003 -
Miron
 479
 0
|
|
Mk 4, 24-34
Príhovor
V spoločnosti padla otázka: „Čo je to život?“ Niekto chcel vtipne zareagovať a tak povedal: „Život je doba medzi narodením a smrťou.“ Mal síce pravdu, ak myslel na pozemský život. Ale my vieme, že smrťou sa nič nekončí. Vieme aj to, že táto doba medzi narodením a smrťou je veľmi dôležitá pre našu večnosť. Je to doba milosti, šance, ktorú nám dáva Boh k práci na vlastnej spáse. Využívame ju?
Zo života cisára Karla V. sa hovorí:
Cisár išiel navštíviť svojho zomierajúceho sluhu. Nemocný sa na neho obrátil s prosbou, odvolávajúc sa na svoju vernosť, aby mu predĺžil život aspoň o niekoľko hodín, aby sa mohol pripraviť. Cisár sa zarazil a povedal: „Bohužiaľ, to nie je v mojej moci.“ Zomierajúci začal nariekať: „Beda mne nerozumnému. Všetky dni svojho života, všetky schopnosti a sily som venoval pozemskému vladárovi a nie Bohu. Na Kráľa vekov som zabudol a nevenoval som mu ani plné hodiny...“(F. Dancák, Dal nám príklad, l. dodatok, s.30)
Neexistuje väčšie nebezpečenstvo, ako strata spásy. Tak komu slúžime v tejto dobe medzi narodením a smrťou? Bohu, či rôznym bezvýznamným veciam? Doba, ktorú prežívame tu na zemi, je dobou Božích milostí, ktoré nás chcú priviesť k blaženej večnosti. Nuž hľadajme pána v jeho slove, v eucharistií, v chráme, pri modlitbe a snažme sa uskutočňovať to, čo poznávame ako jeho vôľu. Amen.
|
Súvisiace homílie / príhovory
Súvisiace inšpirácie
|
|
|
(2794)